Zakázaná pravda o Sýrii

Autor: Jan Chladek | 24.11.2015 o 15:25 | Karma článku: 11,38 | Prečítané:  9897x

Verejným tajomstvom aj naďalej ostáva, že sme svedkami priamej vojenskej konfrontácie medzi Ruskom a Amerikou, nakoľko ruské bomby dnes dopadajú na pozemné pechoty financované Washingtonom.

Zákazanou pravdou terajších ruských leteckých útokov na pozície Islamského štátu  je najmä fakt, že ruská vojenská pomoc Sýrii (nepriamo) konfrontuje Ameriku. Verejným tajomstvom aj naďalej ostáva, že sme svedkami priamej vojenskej konfrontácie medzi Ruskom a Amerikou, nakoľko ruské bomby dnes dopadajú na pozemné pechoty financované Washingtonom a naopak, zbrane zasielané “umierneným” rebelom sú používané v boji proti Rusom a ich spojencom. Zatiaľ čo po teroristických útokoch francúzsky prezident volá po vojne proti Islamskému štátu, myslím, že v Európe nikto nemá jasnú predstavu o tom, čo je Islamský štát vlastne zač.

Len donedávna bol ISIS v Iraku známy ako Al-Kájda, z ktorej sa radikálnejšia časť pretransformovala na dnes známy a extrémne fanatický Islamský štát, známy tiež pod skratkou ISIS alebo ISIL. Samotná Al-Kájda bola za čias sovietskej okupácie Afganistanu projektom amerických tajných služieb a neskôr bol do čela tejto organizácie dosadený Osama bin Ládin. Berme túto skutočnosť konečne už ako fakt, koniec koncov potvrdila to aj aktuálna kandidátka na prezidentku USA Hillary Clintonová (video).

Američanmi podporovaní afgánski mudžahedíni, neskôr združení pod vlajkami Al-Kájdy, úspešne konfrontovali sovietske vrtulníky americkými strelami Stinger, čo prinútilo Sovietský zväz kapitulovať, keďže Kremeľ nebol ochotný nasadiť pozemné pechoty do skalnatého terénu Afganistanu. 

Bin Ládin bol v tom čase v západných médiách vykresľovaný ako statočný biznisman, ktorý vzodroval komunistom a aktuálne stavia diaľnice v Afrike (foto). Chlapík pôvodom z bohatej rodiny zo Saudskej Arábie, ospevovaný ako novodobý James Bond Blízkeho východu, neskôr z jaskyne v Afganistane položil v New Yorku tri budovy dvomi lietadlami. Áno, neboli to len dva mrakodrapy v New Yorku. V skutočnosti tam padli tri železobetónové budovy takmer naraz. Z čiernej diery v Afganistane, tisíce kilometrov od brehov severnej Ameriky oklamal najsofistikovanejšiu armádu sveta a tajné služby, ktorých ročné rozpočty sa tešia budgetom vo výške 100 miliárd dolárov. Tomu sa hovorí cit pre remeslo a detail.

V roku 2011 bol Osama bin Ládin dolapený špeciálnym komandom Seals v jeho pakistanskom útočisku. Z tejto fakticky popravy neexistujú žiadne audiovizuálne materiály. Terorista, na ktorého poľoval celý svet viac než dekádu bol hodený do mora, bez novinárov, DNA verifikácie či svedkov. Bodka. Uveriť tejto groteske je prinajmenšom hodné infantilného žartu, avšak ak si to dáte do kontextu s vtedajšími vyhasínajucimi preferenciami amerického prezidenta Obamy, bol to päťhviezdičkový marketing jeho schopností a schopností americkej armády.

Pravdou je navyše aj to, že pozitívny náboj šírenia strachu prostredníctvom Al-Kájdy už prestal na západe fungovať. Vojnoví štváči vo Washingtone boli nútení rozdúchať mýty a legendy o nových teroristických hrozbách. Vykreovať nové teroristické mýty a umocniť tak strach u ľudí aj na ďalšie dlhé obdobie dopredu. Tak, ako je najlukratívnejším biznisom slovenských oligarchov rozkrádanie štátnych rozpočtov, tak je živnou tepnou amerických oligarchov vojna. Nie nadarmo je najväčším priemyslom USA práve zbrojárstvo. Vznikol teda Islamský štát. Zdárne z ničoho, bez vodcov a zakladateľov. Do vienka dostal gigantický rozpočet, karavánu stoviek pick-up vozidiel značky Toyota, armádu loajálnych fanatikov opojených myšlienkou kalifátu a v neposlednom rade lepšiu výzbroj, než akú majú mnohé armády v Európe. Je to paradox, nad ktorým sa nik z nás nepozastavuje.

K tejto téme sa ešte vrátime, poďme ale na slovíčko do Sýrie. Na rozdiel od americkej armády, tá ruská bombarduje ciele Islamského štátu za koordinácie legitímnej vlády Sýrie. Po roku bombardovania Američania neslávia žiadné úspechy o to viac, že náš ďalší spojenec Turecko zo svojho územia púšťa zástupy desiatok tisícok utečencov smerom do Európy, ktorých na svojom území od roku 2011 držalo v gigantických záchytných táboroch. Časť z týchto utečencov verbovali do tzv. umiernenej opozície. Zarobkuchtiví chlapi nie len zo Sýrie teda dostali výcvik od tajných služieb západu, brainwash islamskej propagandy a s vysačkami rebelov boli transportovaní v úderných divíziách naspäť do Sýrie. To boli počiatky tzv. rebelov alebo umiernenej opozície, ktorých dnes oficiálne podporuje USA. Iróniou však ostáva najmä fakt, že takmer väčšina z týchto “rebelov” aj tak nakoniec končí v radoch Islamského štátu (businessinsider.com).

Ešte pred pár rokmi sme v denníku SME čítali o dobrých rebeloch bojujúcich proti diktátorovi Asadovi. Títo žoldnieri boli vykresľovaní len ako civilisti, nanajvýš zbehovia zo sýrskej armády, ktorí povstali a so zbraňami z vojenských skladov bojujú proti zlému diktátorovi Asadovi. V poslednej dobe som si prečítal viacero analýz, v ktorých väčšina autorov vysvetľuje sformovanie Islamského štátu ako nejakú spontánnu evolúciu terorizmu, ktorá vznikla vo vákuu – v podstate z ničoho. S týmto osobne nesúhlasím, keďže logika tejto evolúcie začne padať na financovaní. Bez neustáleho prílevu financií nemožno držať teroristické organizácie pri živote, nakoľko ľudia ktorí v ich radoch bojujú sú síce sfanatizovaní, ale robia to prioritne kvôli zárobku, teda na báze vyplácaného žoldu. Reálne, ak tento prívod financovania zastavíte, znefunkčníte tak prakticky fungovanie teroristickej organizácie.

Viete si predstaviť živiť, organizovať, premiestňovať a logisticky zásobovať, vyzbrojovať a čo ja viem čo všetko, armádu žoldnierov pozostávajúcu z  niekoľko desiatok tisíc bláznov? Keď sa nad tým logicky zamyslíte, tak už len samotné stravovanie toľkých žoldnierov je logistickou nočnou morou. Aj preto, ak sa chceme dostať k riešeniu terorizmu v Sýrii, na mieste je bez emócií a bez okolkov pomenovať, odkiaľ prúdia finančné toky pre pozemné pechoty žoldnierov.

Povedzme si ale prv niečo o diktátorovi Asadovi a o prezidentských voľbách v Sýrii z roku 2014, v ktorých terajší prezident Sýrie nekompromisne dominoval. Tento človek je v našich médiách vykresľovaný ako diktátor, despota a vrah detí. Len asi málokto však vie, že jeho popularitu vodcu v Sýrii by mu v Európe závidel nejeden politický líder.

Daných prezidentských volieb sa zúčastnilo skoro 74% oprávnených voličov a samotný prezident Asad získal spomedzi troch kandidátov 88,7% hlasov. Volieb sa zúčastnili aj zahraniční pozorovatelia, nevynímajúc tých amerických. Ak teda niekto pochybuje o právoplatnosti volieb v Sýrii, je namieste pochybovať o nich aj u nás na Slovensku. Celkom úsmevné, že?

 

Umiernená opozícia, rebeli alebo Sýrska slobodná armáda – blud, lož a výplod mediálnej fantázie

O týchto skutočnostiach som písal už v roku 2012, avšak vtedy mi mnohí z vás odporúčali akútnu liečbu u psychiatra. S odstupom troch rokov, už skoro všetci vieme, že tieto bájne názvy sýrskej opozície nemajú vôbec nič spoločné s občianským, či národným povstaním, tobôž nie revolúciou známou pod legendárnym názvom Arabská jar. To všetko je len mediálnym a politickým výmyslom. Hneď uvediem zopár príkladov.

Ako môžeme hovoriť o občianskej vojne v Sýrii, keď drvivá väčšina fanatikov pod čiernymi zástavami Islamského štátu, proti ktorej bojuje sýrska armáda Bašara Asada, je dovezená spoza hraníc Sýrie? Umiernených rebelov podľa médií navyše sponzoruje Saudská Arábia a Katar s hlasným súhlasom USA, teda odvekých nepriateľov Sýrie. Ide teda o občiansku vojnu, alebo o dlhodobo organizovaný a chladnokrvný prevrat spoza hraníc?

Ako môžeme hovoriť o sýrskej opozícii resp. umiernenej opozícii, keď títo blázni a fanatici postrádajú akúkoľvek podporu obyvateľstva Sýrie? Neboli nikým zvolení a nikoho nezastupujú. Navyše je im za ich zabíjanie vyplácaný žold a ich kvestormi sú absolutistické monarchie Saudskej Arábie a Kataru. Alebo ste nebodaj počuli o sýrskych politických hnutiach, či osobnostiach opozície? Počuli ste o sýrskych vysokoškolských kluboch, alebo aktivistoch, ktoré by Sýrčania bytostne podporovali ako Asadovho protikandidáta? Počujete len o akomsi Obzervatóriu pre ľudské práva v Sýrii so sídlom v Londýne v ktorom pracujú ani nie traja zamestnanci a jeho zakladateľ bol v Sýrii naposledy pred viac než 10 rokmi. Je to akoby akýsi Juro Kaliňák so Zelenou kartou v Amerike založil Odboj za lepší život na Slovensku a z Chicaga by zvestoval o životných pomeroch v Bardejove. Počujeme aj o akejsi prechodnej vláde, ktorú pozliepali Američania, Briti a Francúzi. Jedine kde týchto reprezentantov vídame, sú stretávky v londýnskych a parížkych hoteloch. Naše médiá im hovoria sýrska opozícia. Na mieste je otázka - opozícia zastupujúca koho?

Od samotného začiatku krvipreliatia v Sýrii, teda od roku 2011, boli vzbury a útoky v Sýrii koordinované, financované a vyzbrojované zo zahraničia. Rebelov, ktorých nám naše médiá tak radi prezentovali, boli v skutočnosti oddiely smrti, ktorých jedinou úlohou bolo vytváranie chaosu a cielených útokov na ozbrojené zložky Sýrie a vytváranie dojmu, že za besnením a zabíjaním civilistov stojí samotný Asad. Koniec koncov, Saudská Arábia a Katar sa tým nikdy ani netajili. Vrelo odporúčam prečítať aj moju predošlú analýzu oddielov smrti, ktorých náš mainstream vykresľoval ako osloboditeľov (blog).

V čase, kedy som o tom písal, človek potreboval veľa odvahy na to, aby na rýdzo pro-americkom blogu v denníku SME zvestoval fakty o tom, že za popravami civilistov v Sýrii nestojí Asadova armáda, ale práve tí “dobrí” rebeli, o ktorých tak rád písal predovšetkým Mirek Tóda so svojou kolegyňou pôsobiacou v Izraeli Janou Shemesh. Dnes obdobnú propagandu píšu pre Bútorov Denník N. Na margo Denníka N mi nedá nespomenúť, že práve zakladateľ tohoto média bol veľvyslancom vo Washingtone a aktuálne je hlavným poradcom prezidenta Kisku pre zahraničnú agendu. Tie paralely nezmyslov a výrokov nášho prezidenta, alebo naopak jeho pro-NATO profilovanie, následne dávajú hneď lepší zmysel, keď ste si vedomý toho, že prezidentovi Kiskovi radí človek, ktorý je fakticky spoločne s tuctami ďalších „zahraničných expertov“ na výplatnej páske Washingtonu.

Pred pár rokmi konšpirácie, dnes všeobecné fakty, o ktorých už nik nepolemizuje. Je to ako s deťmi, ktorým nemožno dať v rannom veku ostré nože, pretože by si ublížili. Najskôr otcovia svoje dietky vyzbroja plastovými maketami a až po čase, keď deťúrence vyrastú, sú hodné zastrúhať si vŕbový prút ozajstnou čepeľou z ocele. S informáciami a davovým symptómom nesúhlasu dnešného mediálne zmanipulovaného publika je tomu presne tak. Do hláv občanov bol vtĺknutý pojem konšpirácia. Teda všetko, čo nie je v súlade s mediálnou lžou a propagandou, je síce založené na faktoch a racionálnej kritike, je onálepkované  ako konšpirácia a zosmiešnené. A tak sme vznikli my. Užitoční idioti platení Kremľom, trolovia zvádzajúci boj za komunistické ideály a ruskú propagandu. Div sa ale svete, že túto drobčiu prácu robíme zdarma a na úkor nášho voľného času, ktorý je jednoduchšie tráviť v spoločnosti svojich detí, či priateľov. Ale vlastne kvôli tomu to robíme. Kvôli chvíľkam v mieri s tými, na ktorých nám záleží.

 

Prečo teda toľko názvov pre tie isté hordy krvilačných bláznov?

USA za spoluúčasti Saudskej Arábie a Kataru sa už od nepamäti snažili podraziť stabilitu a zvrhnúť prezidenta Asada. Tých dôvodov je samozrejme hneď niekoľko. Všetky však pramenia z premisy, že Asadova politika bola namierená proti Izraelu, a teda aj samotnej Amerike a ich nielen politickým, ale aj ekonomickým záujmom. Sýria odjakživa stála ako jedna z mála v regióne na strane Palestíny a predstavovala bariéru voči výstavbe plynovodu, ktorý by umožnil prepravovať fosílne palivá z územia Saudskej Arábie a Kataru až do Európy. Tieto feudalistické monarchie podľa rôznych odhadov investovali do vyzbrojovania a náboru “umiernených” žoldnierov, teda fakticky fanatikov Islamského štátu, už niečo vyše 7 miliárd dolárov a stáli za komediálnymi zoskupeniami Priateľov Sýrie na čele s Hillary Clintonovou. Ironicky, práve krajiny, ktoré sa pričinili o skazu a beštiálne vraždenie Sýrčanov, sa napokon združili pod jednotný dáždnik Priateľov Sýrie a tvárili sa, že im záleží na dobre a demokratických princípoch Sýrčanov. Najautokratickejšie krajiny sveta, v ktorých sa ich obyvateľom o demokracii zdajú asi len nočné mory, sa domáhali lepšej budúcnosti Sýrie a otvorene vyzývali Asada na odstúpenie. Kto ale volil týchto monarchov v ich krajinách, že v mene svojich krajín a ľudí volali po zvrhnutí prezidenta, ktorý vyhral prezidentské voľby?

Prekážku Sýrie bolo teda nutné povaliť hoci aj vojenským mechanizmom, avšak bez použitia pešiakov štandardných armád NATO. Ľudia, a predovšetkým z USA, sú už unavení z nikdy nekončiacich vojen amerického dobyvačného režimu svojich prezidentov. V obdobnom strategickom plánovaní a manipulácii s verejnou mienkou sú napomocné predovšetkým think-tanky, napr. Brookings Institution.

Začať privážať vytrénovaných a po zuby ozbrojených žoldnierov z celého Blízkeho východu je relatívne komplikované obhájiť v médiach, keďže mainstream nám predošlé dekády hlásal, že Amerika a jej vojny boli vedené v duchu demokracie a bezpečnosti. Vznikli tak legendárni rebeli a akési dobre vyzbrojené farebné revolúcie. Navonok to malo pôsobiť ako revolúcia bežných a neozbrojených ľudí. Opak bol ale pravdou.

Vojna v Sýrii bola zjavne plánovaná na kratšie obdobie, a tak ako v Líbyi, i tu NATO rátalo so vzdušným bombardovaním. Možno si ešte pamätáte na globálne protesty, ktoré umlčali vojnuchtivých prezidentov, ktorí v Damašku išli do krajnosti a nafingovali chemické útoky. O absurdite tohoto konania som písal ešte v roku 2012 a ich pravosť popreli i samotní vyšetrovalia OSN (bbc.com). Potvrdili, že za chemickými útokmi na civilistov stoja západom podporovaní rebeli.

Nakoľko bombardovanie armádami NATO nebolo zahájené, pozemná vojenská operácia teda nepríchadzala do úvahy a oddiely umiernených aj fanatických teroristov boli vojensky úspešne decimované Asadom. V tom čase sme o Islamskom štáte v médiách ani nechýrovali.

U publika však bolo urgentne nutné vzbudiť zhrozenie, a tak na rad prišla výroba emócií. Začali nás teda kŕmiť chladnokrvnými popravami Islamského štátu. Ten akoby vznikol z noci do rána. Správy o nikdy nekončiacich popravách boli na dennom poriadku. Boli desivé a popravení boli dokonca aj ľudia zo západu. Nikto s tým však nič nerobil. Strach sa stupňoval, kaviarenské debaty o hrdlorezoch z Islamského štátu neutíchali. Cieľ bol úplne jasný. Ľudia pri obrazovkách na západe musia začať prosíkať o dodatočnú vojenskú intervenciu v Sýrii. Tá vo vačšine prípadov začína nenápadne. Vytvorením bezletovej zóny nad celou krajinou, čo umožňuje dravcom zo západu krúžiť nad nepohodlnou krajinou.

Preventívne vzdušné útoky, ktoré pretláčal Obama ešte v roku 2014 vôbec nemali byť chirurgické, ale viacmenej mali celoplošne nakloniť misky váh na stranu tzv. rebelov, ktorých USA nepriamo prostredníctvom svojich spojencov financovali a vyzbrojovali v boji proti Asadovi. Boli a dodnes sú títo šialenci pozemnými pechotami USA, Francúzska a Británie. Desivou pravdou však je, že títo tzv. „rebeli“ sú v skutočnosti dnešní fanatici Islamského štátu (weblink). Aj preto týchto žoldnierov bez rozdielu bombardujú ruské triskáče a  tým do vzduchu lietajú miliardy petrodolárov, ktoré do krvilačného projektu nalial Washington spoločne so svojimi feudálnymi spojencami v Perzskom zálive.

Vytvorenie bezletovej zóny je termín, ktorý znie síce skvelo – vraj na obranu civilistov, avšak jeho skutočný zámer nám priblížila vojna v Líbyi. Jedná sa totiž o rýdzo vypočítavý a zavádzajúci termín, ktorý následne umožňuje legálne vojenské besnenie armád NATO v dotknutých krajinách. V týchto hybridných vojnách je účelom bombardovania NATO predovšetkým otváranie brán do dobre zabezpečených veľkých miest, pozemným pechotám, ktoré z médií poznáme ako osloboditeľov, rebelov, či umiernenú opozíciu. Podľa týchto osnov NATO aplikovalo vojenskú stratégiu aj v prípade Líbye. O tom však už bude môj nasledujúci príspevok na blogu, ktorý veľmi zreteľne naznačí, že dobitie Líbie by nebolo možné bez nelegálneho bombardovania zo strany NATO. Pozemné pechoty fanatikov na zemi, ktorých tak radi nazývame rebelmi, už len obsadzovali zdevastované územia. Bez podpory zo vzduchu (30 000 náletov v Líbyi) by vojna v Líbyi trvala dodnes. To, že sa nejedná o konšpiráciu, dokazuje aj fakt, že Líbya je dnes ovládaná teroristickými hnutiami.

Ak sa západ oháňa medzinárodným právom, tak teda vedzme, že rezolúcia pre vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou za účelom ochrany civilistov bola zneužitá na frontálny a bezbrehý útok nielen proti armáde, ale i proti samotným obyvateľom Líbye, ktorí jednoznačne stáli na strane Kadáfiho. To, aký Kadáfi bol alebo nebol je už otázkou jednotlivých úvah. V krajine mal však väčšinovú podporu a na africkom kontinente bola táto krajina ekonomicky najprosperujúcejšia, s najvyššou životnou úrovňou, gramotnosťou a zdravotníctvom. V prípade Líbye boli Rusi a Číňania porušením rezolúcie dehonestovaní a oklamaní, a aj preto nazerajú na sľuby a návrhy rezolúcií formátované americkou garnitúrou s dešpektom a odporom. Je to akoby im Američania otvorene povedali: “Vtedy sme vás podrazili, v Sýrii už budeme hrať fair-play!”

Pre mňa kľúčovým však ostáva najmä poznanie, ako by vyzerala dnešná Sýria po “chirurgických náletoch”, ktoré presadzoval prezident Obama v roku 2014. Túto realitu ilustruje dnešná situácia Líbye. Krajina je na pokraji zrútenia. Bez vlády a inštitúcií. Bez armády a fungujúceho zdravotníctva. Ovládaná teroristickými hnutiami podobným Islamskému štátu. Prevláda exodus utečencov, násilie a bezprávie. V Líbyi bol použitý ten istý scenár, ktorý je už od roku 2011 aplikovaný v Sýrii. Tí istí žoldnieri, ktorí boli sfanatizovaní a dovezení do Bengházi. Tie isté mediálne lži západných médií o tom, že Kadáfi bombarduje nevinných civilistov. Tie isté konšpirácie západných politikov na summitoch v OSN a NATO. Rezolúcie boli pošliapané, medzinárodné právo roztrhané, Líbya bola vybombardovaná do tla.

Nositeľ nobelovej ceny za mier, americký prezident Barack Obama, sa po zahájení ruských vzdušných útokov v Sýrii sťažoval, že ruská armáda priamo bombarduje rebelov, ktorí sú podporovaní Washingtonom. Podľa Wall Street Journal:

“Ruské vzdušné útoky v Sýrii boli namierené proti rebelom podporovaných CIA. Jedna oblasť, ktorá bola obzvlášť bombardovaná, je pod kontrolou rebelov, ktorí dlhodobo dostávali financovanie, zbrane ako aj výcvik zo CIA a ďalších spojencov.”

Informácia, ktorá je v tejto správe kľúčová potvrdzuje aj to, že CIA sponzorovala dobrých teroristov ako nástroj pozemnej pechoty proti vládnym vojskám prezidenta Asada. Ako som v predošlých člankoch naznačil, je to geniálny spôsob vedenia otvorenej vojny bez použitia štandarne uniformovaných vojakov, nakoľko ak sú dané légie fanatikov plnohodnotne podporené zo vzduchu, tak ako tomu bolo v Líbyi, bežný divák mainstreamu nadobudne pocit, že sa naozaj jedná o bleskové národné povstanie s jemnou podporou NATO a štastným koncom zmeny politického režimu. Najkrajšie na západom takto vedených vojnách je najmä fakt, že uroneným matkám v Amerike nedôjdu úmrtné oznámenia svojich synov a dcér, a teda protivojensky ladený odpor na západe takmer neexistuje. Veď na oko ich krajiny vo vojne ani nie sú.

Pritom sa jedná o otvorenú vojnu riadenú a financovanú západom za použitia žoldnierov z rôzných kútov sveta, teda pozemných pechôt, ktoré sú za toto vraždenie a chaos riadne vyplacané. Neriadia sa vojnovými konvenciami, nezodpovedajú sa zákonom a ani poľným súdom. Sú to najomní vrahovia odtrhnutí z reťazí, ktorých účelom je vytvorenie humanitárnej krízy, ktorú neskôr médiá a politickí despoti pripíšu na vrub „diktátora“.

Čistenie a legalizáciu tejto mienky zabezpečujú predovšetkým médiá, ktoré, podzme si úprimne, sú výsostne pro-izraelsko/americké a plnia účel “osvety”. Oni nadiktujú, kto je ten dobrý a kto zlý terorista, kto je demokratická opozícia a kto diktátor. Tandem doplňajú mimovladní zahraniční experti dotovaní z amerických mimovládnych organizácií, ideologicky a finančne zkorumovaní novinári a politici napojení na infúzie zahraničného kapitálu z think-tankov Washingtonu.

Wall Street Journal ďalej uvádza: “Tajná služba USA vyzbrojovala a trénovala  rebelov v Sýrii od roku 2013 v boji proti Asadovmu režimu.” Ostáva mi už snáď len zopakovať, že zbrane do Sýrie prúdili cez hranice s Tureckom a Jordánskom už od roku 2011. Za týmito zásielkami oficiálne stáli najväčší spojenci USA na Blízkom východe – Saudská Arábia a Katar. Opäť raz zopakujem, že ak si niekto myslí, že vyviesť zbrane do oblasti v blízkosti Izraela bez predchádzajúceho súhlasu americkej, či izraelskej armády je ľahké a možné, potrebuje urýchlene pomoc psychológa. Na jednej strane hranica Turecka a teda aj NATO, na druhej Izraela. A Saudi sa rozhodnú vyzborojovať akýchsi rebelov, ktorých vnimajú v Sýrii ako spasiteľov.

 

Al Nusra – to su tí “dobrí teroristi”

Médiá sa nám dlhé roky snažili pretlačiť absurditu frakcií, ktoré proti sebe v Sýrii zvádzajú nemilostné boje.

1. Sýrska štandardná armáda prezidenta Asada. Tá bojovala proti dobrým rebelom a Islamskému štátu. Hovoríme o armáde prezidenta, ktorý vyhral prezidentské voľby, a teda v praxi reálne háji záujmy vačšinového obyvateľstva Sýrie.

2. Islamský štát (tzv. ISIS alebo ISIL), tak dobre známy svojimi popravami a neuveriteľnou krutosťou. Ten bojuje proti dobrým rebelom a Asadovej armáde. Povstal z ničoho, má takmer neobmedzené toky financií, disponuje miliardami dolárov, vlastní fabriky na výrobu zbraní a má neustály prílev žoldnierov z celého Blízkeho východu.

3. Dobrí rebeli, ktorí bojujú proti Asadovi a Islamskému štatu. Tí sú oficiálne vyzbrojovaní a cvičení Američanmi, Britmi a Francúzmi. Dostávajú najmodernejšie zbraňové systémy a komunikačné zariadenia. Drvivá väčšina takto vycvičených a vyzbrojených rebelov končí v radoch teroristických organizácií akými je spomínaný Islamský štát, Al-Nusra alebo vyhasnutá Al-Kájda (globalresearch.ca).

Jedná sa o nevydarený Hollywoodsky trhák, v ktorom na konci všetci hlavní hrdinovia tragicky zomrú a z popola sa zrodí spasiteľ, politický vodca dosadený západom. Zaražajúci je najmä fakt, že samotný mainstream už nespočetkrát potvrdil, že Američanmi vyzbrojovaní rebeli tzv. umiernená opozícia, podnikajú spoločné útoky pod zástavou Al-Kájdy práve proti Asadovým vojskám (independent.co.uk). Tieto weblinky mainstreamu, však už po čase na internete nenájdete.

V tandeme so Saudmi a Katarmi, ale aj Tureckom, Izraelom a Jordánskom, sa do Sýrie neustále dostávajú dodávky zbraní, financií a stále nových posíl. Jednoducho a nepretržite. Tu je príčina a počiatok toho, že krviprelievanie a zväčšujúce sa masy utečencov sú stále aktívne a donekonečna živené. Odkiaľ? Kým? To sú otázky, na ktoré ak si úspešne zodpoviete, zastavíte vraždenie v Sýrii a tým aj prílev utečencov do Európy.

 

Najabsurdnejšie na celej tejto komédii je konštatovanie, že financovanie Islamského štátu zabezpečuje obchod nelegálne ťaženej ropy.

Snáď najšialenejším paradoxom, ktorý médiami síce preletí, ale jeho absurdita ostane prikrytá lojom lží a klamstiev, je mediálna skutočnosť, že Islamský štát si na svoje živobytie privyrába vývozom ukradnutej ropy zo sýrskych a iráckych ťažobných polí. Ak sa nájde niekto, kto pomenuje ďalšiu organizáciu v poradí, ktorá dokáže ilegálne exportovať tankerové množstvá ropy a následne ich predávať na medzinárodných trhoch, financovať tieto obchody v desiatkách miliónov dolárov prostredníctvom svetových bánk bez povšimnutia, prečerpávať milióny litrov ropy v medzinárodných prístavoch, tak uverím, že rafinovať ropu je možné aj u mňa v garáži. Celé konštatovanie médií o tom, že Islamský štát obchoduje s ropou je výsmechom ľudského intelektu a morálky, a len potvrdzuje, že drvivá väčšina západneho publika už rezignovala. Jedná sa totiž o najstrategickejšiu komoditu sveta, ktorú majú pod absolútnou kontrolou západné korporácie a bankový sektor.

Je úsmevné, ako západ dokáže uvaliť dekádu dlhé ekonomické embargá na celé krajiny akými je Ruská federácia, Sýria, či Irak. Nedokáže však uvaliť sakncie voči firmám a bankám, ktoré na obchodoch s Islamským štátom vedome participujú. Natíska sa mi opäť raz otázka – prečo?

K predaju ropy uvediem už len toľko, že pri transakciách a tranzitoch ropy zo sýrskeho územia sú napomocní predovšetkým Turci (člen NATO, strategický spojenec USA v regióne), ktorí ho z ropných polí v Sýrii cez ropovod transportujú do tureckého prístavu Ceyhan, kde sa pod hlavičkou saudských ropných gigantov ovladaných americkými korporáciami dostáva von ako čistá saudská nadprodukcia. Všetko nasvedčuje tomu, že do týchto machinácií je zapletený aj samotný turecký prezident, konkretne jeho syn. Táto kauza bola v Turecku dokonca aj medializovaná, avšak prekvapujúco, v Európe o nej nik nepočul (článok wordpress.com).

To, že Turecko nemá záujem o riešenie situácie v Sýrii potvrdzuje aj skutočnosť, že spoločne s Ukrajinou len nedávno vytvorili Medzinárodnú moslimskú brigádu, ktorá začala do svojich radov naberat extrémistov z kaukazkých oblastí, ale aj žoldnierov doteraz operujúcich v Sýrii. V Sýrii operuje podľa rôznych odhadov 2.000 až 6.000 islamistických fanatikov pôvodom z Ruskej federácie. Podľa všetkého Rusi teda mali na výber. Buď ostať nehybne čakať a konfrontovať islamistov na hranici s Krymom, alebo ich z relatívneho bezpečia a bez použitia vlastnej pechoty bombardovať v Sýrii.

Rusi a Ruská federácia v nasledujucich tyždňoch a mesiacoch musí rátať s intenzívnym narúšaním bezpečnosti v strategickych oblastiach ich vplyvu (viď Horný Karabach), ale aj na svojej pôde, či na ukrajinskom fronte, na ktorom už po boku nacionalistických zoskupení bojujú žoldnieri zo Sýrie. Démonizácia Ruska je na programe dňa a budeme ňou kŕmení viac, než budeme samotným Islamským štátom.

Použitie medzinárodnej moslimskej brigády na znovuotvorenie vojnového frontu na Kryme sa zdá byť ideálnym scenárom, s ktorým Washington do budúcna ráta. V médiách teda s určitosťou možeme očakávať titulky: “Povodní obyvatelia Krymu (pozn. moslimskí Tatári) si prišli vziať svoju zem späť od Rusov.” Divák bude konfrontovaný s podobným výzorom fúzatých chlapíkov, ktorí sa na oko podobajú Tatárom. Asi hovoria arabsky, ale kto im naozaj rozumie. Stačí len nech nahlas spomínajú Aláha a že Rusi ich pripravili o vlasť.

Pokiaľ sa nezastaví financovanie a vyzbrojovanie teroristických frakcií a „dobrých teroristov“ na Blízkom východe nikým iným ako našimi najbližšími spojencami na čele s Američanmi, exodus utečencov a teroristické hrozby budú naďalej eskalovať. Nech to znie akokoľvek protiamericky, všetko ostatné je len liečenie rakoviny acylpyrínom. Teroristické skupiny v Sýrii by som však preklasifikoval na súkromné pozemné pechoty napĺňajúce ciele svojich sponzorov. A že nie je tažké vystopovať odkiaľ to financovanie plynie vyplýva z textu vyššie.

Ozajstný problém spočíva predovšetkým v tom, čo nazývam empirickým zlom. Ak vidíte sfetovaného človeka na ulici, tak intuitívne prejdete so svojím dieťaťom na druhú stranu cesty, aby ste sa tomuto človeku vyhli. Určitú hrozbu vidíte na diaľku, viete ju predvídať a dokážete spraviť všetko pre to, aby ste sa jej vyhli. Empirické zlo je však podstatným fenoménom tejto doby. To zlo je zákerné, avšak s úsmevom na tvári ostáva pre mnohých nepoznané. Je kamuflované do bájnych názvov demokracie a humanity. Múdro a obetavo vyzerajúci muži v oblekoch pritom reprezentujú to najzvrhlejšie a najohavnejšie a s úsmevom na tvári pripravujú pôdu pre stále nové vojnové konflikty. Prirovnal by som to ku zneužitiu maloletého dieťaťa farárom, ktorému rodičia dôverovali natoľko, že mu do kláštora na čas zverili svoje dieťa. Veď predsa je to ctihodný človek, kážuci vo svojich kázňach o ľudskosti a láske.

A presne takto vyzerá dnešný svet geopolitiky diktovaný korporáciami. Ľudia oblečení v drahých oblekoch, dostávajúci ocenenia za humanitu a mier, rečniaci o demokracii a poklepávajúci sa po pleciach ako spojenci. A presne títo jedinci stoja za financovaním a podporovaním vojnového terorizmu vo svete. Hútajú ako pod rúškom demokracie manipulovať verejnú mienku, ako rozvrátiť a podmaniť si krajiny. Ako ovládať svoje publikum strachom, aby sa vzdalo svojich práv a súhlasilo s vojnou a vraždením. Robia to tak šikovne, že ako ovce nás nemusia do vojny naháňať. V mnohých prípadoch sme tak zmanipulovaní, že sa na základe falošných dôkazov a klamstiev do vojny hlásime sami. A pritom väčšina z nás stále cíti, že to rozhodnutie ísť zabíjať bolo správne. Je to matrix zvrhlosti a geniálnej manipulácie.

Žijeme v dobe temna s politickými lídrami bez ľudských hodnôt a charakteru. Tí, ktorí mali byť exemplárne trestaní, zastavajú vedúce pozície a manipulujú humanitu na pokraj záhuby, násilia a strachu. Ich obecenstvo naopak zvádza iracionálne prestrelky o modrých a červených, kresťanoch a moslimoch, kapitalistoch či komunistoch, zabúdajúc, že v tejto vojne zlyhávame všetci. Pred tým, ako sme stali modrými alebo červenými, kresťanmi alebo moslimami, kapitalistami alebo komunistami - boli sme všetci rovnako ľudia.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?