Ukrajina – Z blata do kaluže krvi

Autor: Jan Chladek | 27.2.2014 o 22:13 | (upravené 27.2.2014 o 22:29) Karma článku: 13,80 | Prečítané:  4230x

V Soči sa len nedávno skončili medzinárodné boje o posledné zlaté medaily a z férových bojov na športoviskách sa geopolitické zápasenie presúva na Ukrajinu. Intrigy a konšpiračné taktiky o geopolitické ovládnutie tejto zeme vytvorili z Ukrajiny bojisko multimiliardových záujmov západu vs. východu.

Na túto tému bude zrejme napísaných ešte veľa bezduchých článkov, ktoré budú opisovať fantázie politických analytikov o boji za demokraciu, ako ľud povstal proti bezpráviu a zosadil tyrana. V podstate budú pravdivé a predsa na míle ďaleko od skutočnosti. Obdobným scenárom si len nedávno prešla celá hŕstka krajín, z ktorých západ pod rúškom bájnej demokracie vytvoril peklo na zemi.

Nosnou témou tohto článku bude najmä to, ako tieto fiktívne revolúcie prebiehajú, kto stojí v ich pozadí, aké sú ich skutočné ciele a ako sú ľudia v uliciach, ale i na tribúnach zneužívaní pre finančné záujmy oligarchov. Je obdobný scenár možný aj na Slovensku a aké by boli jeho varovné signály? Pravda je žiaľ desivá.

Predtým, ako si rozoberieme aktuálne dianie na Ukrajine, nahliadnime stručne do histórie tejto krajiny.

Ukrajina - umelo vytvorený štát

Ukrajina tak ako ju poznáme dnes, sa skladá prinajmenšom z dvoch úplne rozdielnych geopolitických celkov, ktoré sú poznamenané priepastnými rozdielmi nielen z pohľadu politickej identity, ale aj kultúry. Západná Ukrajina, ktorá susedí priamo s hranicou Slovenska, je vnímaná ako pro-západná a jej obyvatelia sa cítia byť Východoeurópanmi. Táto časť Ukrajiny od nepamäti považuje Rusko a všetko, čo je ruského pôvodu za svojho nepriateľa.

V roku 2004 Ukrajina prvýkrát okúsila bratovražednú politickú kampaň založenú na veľkých politických rozdieloch východnej a západnej časti Ukrajiny a do dejín vošla pod názvom Oranžová revolúcia. Do čela Ukrajiny bola vsadená prozápadná vláda, ktorej ťažným koňom sa stala Tymošenková. Tá si odpykávala trest vo väzení za miliardové machinácie. Tymošenkovej charakter a obchodnú spriaznenosť so západom azda doposiaľ najvýstižnejšie charakterizoval článok v mesačníku Zem a Vek. Tymošenková predstavuje trójskeho koňa západu, z ktorého navyše kombinácia Janukovyčovej arogancie a západnej propagandy vytvorila obraz trpiteľky a martýra národa. V skutočnosti sa však bez pochýb jedná o jednu z najbohatších Ukrajiniek súčasnosti.

Vo východnej časti Ukrajiny má väčšina obyvateľov korene s Ruskom, je takmer celá ruská a vnímaná skôr ako euroázijská zem. Tento trend je zjavný najmä na politickom cítení a podpore rýdzo proruských kandidátov v parlamentných voľbách, z ktorých vzišiel aj aktuálny prezident Janukovyč.

Za vytvorením ukrajinských hraníc, tak ako ich poznáme dnes, stáli výlučne byrokratické rozhodnutia vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Ukrajina sa tak už v roku 1922 stala jednou z pätnástich zväzových republík. Všetky zmeny hraníc, ktoré nastali po tomto roku boli znovu len diktátom Sovietskeho zväzu bez väčšieho ohľadu na etnický pôvod alebo politickú príslušnosť ľudu žijúceho na danom území (západná Ukrajina 1939, Krym 1954).

Ukrajina dnes - dve Ukrajiny, dve politiky, dve hlavné mestá

Konflikt sa vyhrotil v polovici novembra 2013, kedy Ukrajina na poslednú chvíľu odstúpila od asociačnej dohody s Európskou úniou (EÚ). To rozpútalo mediálny ošiaľ a propagandu protestov v západných médiách. Utláčaní a mierumilovní protestujúci na námestí v Kyjeve - takýto obraz si mal bežný divák mainstreamu v EÚ zapamätať.

Nikto z divákov sa však už nepozastavil nad paradoxom bruselskej pozvánky pre Ukrajinu vstúpiť do EÚ. Janukovyč, spolu s väčšinou svojich voličov, je pôvodom z východnej, teda proruskej časti Ukrajiny. Súhlas z jeho strany k pričleneniu k EÚ bol preto v tejto situácii tak nepravdepodobný, ako by bol súhlas Bieleho domu na pozvánku prezidenta Assada na vytvorenie sýrsko-americkej únie priateľstva a porozumenia, nad ktorým by navyše dozorovalo Rusko. Tento krok, navonok zo strany EÚ, no v pozadí iniciovaný od USA, bol mienený ako provokácia nie len Kyjeva, ale najmä Moskvy, a odozva, ktorej sme svedkami, sa dala jednoznačne očakávať. Myslím, že ktorýkoľvek diplomat znalý politických pomerov na Ukrajine by aj po búrlivej noci v holandskom marihuana pube neočakával inú ako negatívnu odpoveď.

Mašinéria amerického vojensko-mediálneho komplexu pred revolúciou na Ukrajine

USA sa príliš netají svojím postojom k zvrhnutiu vlády Janukovyča, dôkazom čoho boli americkí vysoko postavení politickí činitelia, ktorí rečnili pred davom protestujúcich v Kyjeve. Reč je o politikoch John McCain a Viktorie Nuland (predchádzajúca veľvyslankyňa v NATO). Ich prítomnosť všetkým vnímavým poslucháčom naznačila, že jediným akceptovateľným  výsledkom pre USA je zmena ukrajinskej vlády z proruskej na prozápadnú. Nič iné, podobne ako v Sýrii, pre USA neprichádza do úvahy, keďže ekonomické záujmy v Ukrajine momentálne ovláda silná proruská loby na čele s nepotistom Janukovyčom.

Po predošlých skúsenostiach a vojnových ťaženiach USA v Líbyi, Iraku a najmä v Sýrii už ani nemôžem vyjadriť ľútosť nad naivitou ľudí všade navôkol, ktorí ešte stále veria v boj za slobodu a demokratické princípy v obdobných ťaženiach. Scenár v Kyjeve doslova kopíruje scenár, ktorého sme boli svedkami v líbyjskom Benghazi a sýrskom Aleppe. Taktika je založená na monopolizovanej mediálnej masáži západného publika, dokonalej manipulácii davu za zneužitia davovej psychózy a naozaj špinavých intríg, počas ktorých sú davy protestujúcich ako aj hlavní predstavitelia opozície zneužívaní v domnení, že bojujú za lepšiu budúcnosť resp. vlastné ciele.

Predstavme si ukrajinskú opozíciu a ich hlavných protagonistov

I. Strana Vlasť, vedená oligarchkou a predchádzajúcou premiérkou Tymošenkovou, ktorá bola väznená kvôli miliardovým podvodom vyplývajúcim z nevýhodných zmlúv schválených v mene Ukrajiny - v podstate v prospech západu. Ideológia tejto politickej strany je postavená na súkromnom vlastníctve a západnom liberálnom modeli.

Predstava politikárčenia Tymošenkovej je veľmi podobná tomu, čoho sme boli tesne po revolúcii svedkami aj na území Slovenka a Česka. Koniec koncov, pred pár dňami to na ČT24 potvrdil aj bývalý minister hospodárstva Danylyšin , ktorý pôsobil za Tymošenkovej vlády. Jeho predstava nového ekonomického riadenia Ukrajiny spočíva vo znovu znárodnení kľúčových podnikov a ich odpredaj zahraničným investorom. Odpredaje sú samozrejme laxne zdôvodňované potrebou úspor a vyššou efektívnosťou, ďalším rozvojom a zvýšením počtu zamestnancov, naplnením štátnej kasy. Na margo tohto konštatovania len dodám, že 97% slovenského priemyslu je v zahraničných rukách.

II. Ukrajinská demokratická aliancia pre reformy, tzv. Udar, vedená divadelnou bábkou a boxerskou legendou - Vitalij Kličko. Ideológia strany je naviazaná na myšlienku kresťanskej demokracie a v roku 2012 vo voľbách dosiahla prekvapivú hranicu 13.98%.

III. Ukrajinská únia, tzv. Sloboda, vedená Olehom Ťahnybokom je asi tou najparadoxnejšou politickou stranou, médiami proklamovaná ako národovecká. V skutočnosti je totiž založená výlučne na protižidovskej a protiruskej ideológii. Jej hlavný predstaviteľ  sa podľa rebríčka Centra Simona Wiesenthala umiestnil medzi najväčších antisemitov súčasnosti a jej prívrženci sa preslávili fyzickými útokmi na pochody veteránov Červenej Armády konané každoročne 9. mája.  V roku 2012 táto strana získala 10.45% hlasov.

Všetky vyššie uvedené politické strany majú podporu viacerých krajne pravicových až fašisticky zmýšľajúcich zoskupení, ktoré fakticky nemá pod kontrolou nikto a vo väčšine prípadov je ich hnacím motorom nenávisť postavená na fanatickom nacionalizme.

-         Kongres ukrajinských nacionalistov - ideológia spätá s denaturalizáciou a deportáciou ukrajinských Židov do Izraela, podpora 1.11%

-         Ukrajinská domobrana - skupina, ktorá naverbovala a vyzbrojila mladých mužov a poslala ich do Čečenska čeliť ruskej armáde, podpora 0.08%

Ukrajinská opozícia sa navyše teší požehnaniu od ukrajinskej ortodoxnej cirkvi, ktorá tak učinila na znak revolty proti moskovskému patriarchátu.

Zásadný posun v rétorike protestujúcich na Ukrajine nastal 1.1.2014, kedy nacisticky orientovaná strana Sloboda zmobilizovala dav 15.000 ľudí, ktorý sa vydal vzdať úctu nacionalistovi Stepanovi Banderovi. Stepan Bander je známy tým, že sa v minulosti neváhal spolčiť s nemeckými nacistami v boji proti sovietom. Mestom sa prehnala vlna nielen rusofóbie, ale zneli aj protižidovské slogany. Židia boli fyzicky napadnutí a viaceré budovy spestrili vulgárne grafity so štipľavou antižidovskou tematikou. Médiá však zvestovali len o mierumilovných protestujúcich dožadujúcich sa svojich základných práv a vymanenia sa spod vplyvu proruských a židovských oligarchov, ktorí ovládajú drvivú väčšinu priemyslu v krajine. V zásade neklamali, zabudli len spomenúť tie "blahorečenia" adresované bežným Židom, ktorými dav nešetril.

Tragický je už samotný fakt, že Ukrajina stojí na prahu nástupu fašizmu, no ešte tragickejšie je, že tento trend je nielen akceptovaný, ale navyše aj podporovaný zo strany EÚ a USA.

Pre neznalého čitateľa uvediem, že to nie je po prvýkrát v histórii, kedy západ otvorene podporoval nacizmus. Múdre knihy dejepisu mlčia o tom, ako ukrajinskí nacisti boli verejne velebení Bielym domom a prezidentom Reganom, ktorý si potriasal ruky s Jaroslavom Stetskom, premiérom Ukrajiny za čias Tretej Ríše. Dopracoval to až na hlavného protagonistu Anti-boľševického bloku národov a člena Svetovej antikomunistickej ligy. Jeden z jeho zástupcov, Lev Dobriansky, sa neskôr stal americkým veľvyslancom na Bahamách a jeho dcéra Paula Dobrianska zastávala post Under Secretary of State for Democracy počas prezidentovania George W. Busha. Je to tá pani Dobrianska, ktorá 10 rokov nepretržite sponzorovala historickú štúdiu zameranú na zatajenie faktov hladomoru, ktorý Ukrajinu postihol v rokoch 1932-33 a doslova zdevastoval Rusko a Kazachstan. Účelom tejto kamufláže bolo, aby sa do dejín zapísal pokus Stalina o vyhladzovanie ukrajinského národa.

Ďalším málo známym faktom je, že Washington podporoval nemeckú nacistickú stranu do roku 1939, avšak v bežnom komerčnom styku s fašistami pokračoval až do roku 1941. Pokiaľ viem, dejepisci sa nikdy nezamýšľali nad morálnym hazardom takejto stratégie tak, ako sa nezamýšľajú nad beštialitou vedomého sponzorovania genocídy sýrskeho ľudu americkou vládou a štedrej podpory fanatických vahábistov spoza hraníc Sýrie, ktorí porciujú nevinných Sýrčanov motorovými pílami. Všetko pod zásterkou demokracie. Osoby vykonávajúce tieto zverstvá sú následne západnými médiami vykresľovaní ako umiernení bojovníci za mier a ospevovaní ako osloboditelia Sýrie. Ide o najohavnejšie a najbeštiálnejšie klamstvo v novodobej histórii ľudstva. Tragické je, že sme toho svedkami v priamom prenose!

Na zlomok sekundy sa skúsme ale zamyslieť nad mediálnym tornádom, ktoré by trhalo prezidentovi Putinovi mäso od kostí, keď by sa začal obklopovať nacionalistami v rodnom Rusku. Žiaľ, pre západné médiá nie je tak naivný, a tak ho špinia absurdnými slovnými atakmi, ktoré sa vzťahujú k mentálne labilnejším dievčatám zo skupiny  Pussy Riot. Tie v minulosti neváhali súložiť pred zrakmi návštevníkov múzea, či v nákupnom centre masturbovať so surovými kurčatami z chladiarenských boxov. Západní žurnalisti natočili dokumenty, v ktorých rodičia týchto mladých žien vyjadrujú svoj obdiv a hrdosť nad počínaním si svojich dcér. Paradoxné? Predpokladám, že to väčšina z vás číta prvýkrát. Západná vojensko-mediálna mašinéria dlhodobo pracuje na vytvorení negatívneho obrazu Ruska tak, aby ho západné publikum podvedome vnímalo despoticky.

V nasledujúcich krokoch si názorne ukážeme, ako boli uskutočnené vládne puče a prevraty v Iraku, Líbyi, Sýrii a ako takýto prevrat prebieha práve na Ukrajine. Navyše, dlhodobo sa na podobných prevratoch pracuje v Bielorusku, Iráne, Venezuele a v neposlednom rade v samotnom Rusku a Číne.

Západ začína komunikovať a upevňovať' vzťahy s vládou provýchodnej krajiny pomocou rámcových alebo integračných zmlúv o spolupráci

Zbigniew Brzezinsky počas príhovoru na stretnutí Bilderberg už pred takmer desiatimi rokmi apeloval na novodobých politických a ekonomických lídrov sveta o nadviazanie užšej spolupráce s Ukrajinou podpísaním integračných zmlúv prostredníctvom jednej z medzinárodných organizácií. Pre tento účel sa v praxi využívajú najmä WTO, NATO, OSN, IMF a pod. V praxi to de facto znamená zviazanie rúk a nôh nepohodlným vládam, vymedzenie mantinelov spolupráce s Ruskom a Čínou, vojenskú spoluprácu a cvičenia s vojskami NATO, rozmiestnenie stálych vojsk alebo vojenských systémov NATO na území danej krajiny, poskytnutie nesplatiteľných finančných pôžičiek a i. Porušenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v niektorej z menovaných organizácií končí sankciami alebo uložením embárg, ktoré osobne vnímam ako prvú zámienku k rozpútaniu vojny.

V začiatkoch západom koordinovaných revolúcií je naozaj úprimný boj za demokraciu

Úplne na začiatku tieto hnutia pozostávajú z ľudí s úprimným úmyslom a cieľom prinavrátiť do života krajiny demokratické princípy, eliminovať skorumpovaných politikov a nahradiť ich poctivými pracantmi, ktorým záleží na blahu väčšiny. Nebolo tomu inak ani v líbyjskom Benghazi a sýrskom Aleppe, kde davy študentov vyšli do ulíc a mierumilovne protestovali proti tamojším vládam Kadáfiho a Assada. Povedzme si ale úprimne, v ktorej demokratickej krajine v EÚ takto študenti neprotestujú? Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl na Slovensku je na úrovni skoro 40%.

Pokračuje to mediálnou démonizáciou tamojšej vlády v zahraničí

V prípade, že sa západu nedarí zaviazať nepohodlné vlády zmluvami o 'spolupráci', začína frontálny útok západných mainstream médií na tamojšiu vládu a jej politikov za nedodržiavanie ľudských práv a ďalších atribútov demokracie, ktoré sa však na dennom poriadku porušujú aj v tých najdemokratickejších štátoch EÚ. Poukazuje sa na porušovanie ľudských práv, nelegálne zatýkanie politikov, novinárov a intelektuálov, ktorí sú veľmi často koordinovaní mimovládnymi organizáciami dotovanými spoza hraníc danej krajiny, alebo stoja za rozkradnutými rozpočtami krajín.

V nedávnej histórii bolo v móde poukazovať na zbrane hromadného ničenia. Už ale asi aj ten najnaivnejší divák si je dnes vedomý toho, že sa zakaždým jednalo o lož slúžiacu ako zámienka pre rozpútanie vojny. Problém pre vojnových štváčov západu nastal, keď sa zbrane nenašli. Aj preto sa západná vojensko-industriálna mašinéria rozhodla pre "geniálnejšiu" taktiku,  a to v podobe humanitárnych katastrof. Tie je predsa možné vyrobiť doslova na zákazku. Vytvorením tzv. oddielov smrti a odstreľovacími puškami na diaľku zabíjať civilistov, ktorých médiá odprezentujú ako dielo armády diktátora. Odpáliť niekoľko nástražných bômb v zaparkovaných autách a budovách a poukázať na vzdušné bombardovanie civilistov Kadáfim alebo Assadom. Zmasakrovať a následne uverejniť fotografie malých detí v Ghoute a pripísať to na vrub sýrskej vlády. To všetko sme tu už mali. To všetko už mainstream propagoval ako pádne dôvody humanitárnych katastrof, na základe ktorých naši politici volali po vojenských zásahoch a zvrhnutí tyranov. Psychopati opojení džihádom či fašizmom excelentne zvládajú úlohu vytvorenia krvavých scén a senzácie chtiví novinári si materiály upravia na želanie objednávateľa. Nevznikne tak trápny okamih, keď sa náhodou spomínané chemické zbrane nenájdu, keď sa zistí, že v Iraku novorodencov nezabíjali irackí vojaci a keď chemický útok v Damasku nevykonal Assad. Protistrana totiž nikdy nedostane mediálny priestor sa k daným klamstvám vyjadriť.

Ďalší krok - ukradnutie revolúcie extrémistami

Po krátkom čase, zväčša po pár týždňoch sa do protestov zapájajú koordinované a vopred vytrénované extrémistické skupiny. Tie sú organizované západnými tajnými službami a armádami, vycvičené mimo územia domovských krajín tak, aby sa predišlo odhaleniu alebo prípadnej infiltrácii agentov tajných služieb. Ich primárnym účelom je vytvorenie čo možno najväčšej humanitárnej katastrofy a chaosu, aspoň do tej miery, aby to médiá dokázali prezentovať západným divákom ako neúnosnú humanitárnu katastrofu páchanú na nevinných civilistoch.

Účelovo nastrčení pseudo-novinári zachytávajú ako neozbrojení civilisti útočia na policajné kordóny s očakávaním, že ozbrojené sily ich útok opätujú. Ten je kvôli brutálnosti činov extrémistov nezvratný a napokon je ozbrojenými silami krajiny opätovaný. Navyše, vo väčšine prípadov sú extrémisti už na začiatku vyzbrojení, čo nevyhnutne vedie k opätovanej paľbe zo strany polície.

Úlohou radikálnych skupín je prevzatie revolúcie pod svoju réžiu, diktovanie taktiky a miery brutálnosti v boji proti ozbrojeným silám, ktoré koordinuje vláda danej krajiny. V tomto štádiu sa na báze davovej psychózy jedná o cielené útočenie a zabíjanie členov ozbrojených síl (armády a polície) danej krajiny, ktorí po čase už nemajú inú možnosť a pristupujú k použitiu strelných zbraní, ktoré generujú úmrtia na strane protestujúcich a tie zas generujú želané zábery pre západné médiá. Médiá ich aj napriek brutálnosti protestujúcich stále prezentujú ako civilné obete.  Väčšina prvých obetí je však tvorená najradikálnejšími a najbrutálnejšími prívržencami polovojenských skupín, ktorí boli pre boj naverbovaní, vycvičení a na základe žoldnierstva aj vyplácaní. Nie sú však odetí do vojenských uniforiem a preto sú ich mŕtve telá jednoducho prezentované ako nevinné obete mierumilovných civilistov.

Zásahy protestujúcich sú zostrihané a filtrované globálnymi masmediálnymi monopolmi, akými je Reuters, CNN a BBC. Tieto reportáže sú následne už len od slova do slova reprodukované menšími komerčnými a štátnymi televíznymi stanicami, k akým patria napr. naše STV, ČT, TV Markíza, TV Nova, či periodiká iDnes a SME.

Do spravodajstiev sú pozývaní politickí analytici, starostlivo vyberaní tak, aby zastávali myšlienku prozápadnej propagandy. Sú koncentrovaní v mimovládnych organizáciách, ktoré sú sponzorované výlučne západnými vládami alebo 'dobrovoľnými' darcami k akým napríklad patrí Sorosom ovládané impérium mimovládnych organizácií. Paradoxne, títo analytici poskytujú analýzy už médiami vyfabrikovaných faktov a nezmyslov, ktoré sú na míle vzdialené od skutočného diania v krajine. Analýzy sú následne prezentované čelnými politickými predstaviteľmi ako dôkazy a zámienky pre intervencie. Je to geniálne zacyklená špirála klamstiev a pravda je systematicky utápaná v kaluži krvi nevinných detí, žien a starcov.

Médiami v tomto štádiu preletí informácia, že došlo k vyrabovaniu vojenských skladov

Nevyhnutne dochádza k celoplošnému vyzbrojeniu 'mierumilovných' protestujúcich. Úlohou médií aj naďalej ostáva reportovať brutalitu zásahov polície a armády, keďže divákom bol už vsugerovaný obraz nevinných protestujúcich bez zbraní v rukách. Na to, aby sa zamaskoval priamy zásah a vyzbrojenie spoza hraníc krajiny, je vytvorený mediálny šum, že zbrane v rukách protestujúcich boli nadobudnuté z vyrabovaných muničných skladov krajiny.

Médiá aj po tomto naďalej informujú o nevinných a mierumilovných protestujúcich

V tomto štádiu už môžeme de facto konštatovať ukradnutie revolúcie a hovoriť o začiatku občianskej vojny. Mierumilovní demonštrujúci sa v tejto fáze jednoducho vytrácajú a na fronte ostávajú už len extrémisticky ladené živly, ktoré so zbraňou v ruke zabíjajú dokonca aj nevinných civilistov, ktorí sa opovážia nesúhlasiť s ich radikálnymi postupmi, či ideológiou. Veľmi podobného scenára sme boli svedkami v Líbyi a tento trend neustále prebieha v Sýrii. Takto vyčíňajúcich psychopatov živí a drží v boji už len jednoduchá nenávisť a boj za fanatickú ideológiu. Ľudia so zvieracím inštinktom nenávidieť sú totiž jednoduchšie manipulovateľní, pochádzajú z nižších sociálnych vrstiev a postrádajú schopnosť rozpoznávať iracionálnosť svojho konania. Aj preto je popularita prezidenta Assada v Sýrii momentálne na úrovni 80%, keďže v sýrskom konflikte pre bežných Sýrčanov po rokoch krutej vojny predstavuje jedinú možnosť záchrany.

V Sýrii sú to extrémisti z najrôznejších kútov sveta, svorne opojení džihádom a nenávisťou dokonca aj voči sýrskym moslimom, ktorí nezdieľajú ich radikálne náboženské predstavy vahábizmu. Kresťanská populácia Sýrčanov bola de facto vyhubená, v Líbyi sme boli svedkami genocídy celej černošskej komunity. Na Ukrajine západ nemal možnosť naverbovať moslimských fanatikov, a tak im pre tento účel slúžia fašisticko-nacistické hnutia, ktorých ideológia je postavená na vyhladení Židov a extrémnej rusofóbii.

Prichádzajú prvé embargá, zmrazovanie účtov a vyhosťovanie diplomatov z ambasád

Za účelom čo najväčšieho poníženia vlády a jej predstaviteľov sú oficiálne podnikané kroky tak, aby došlo k absolútnemu znefunkčneniu a koordinácie vládnucich vrstiev. Predstavitelia popredných západných demokracií v mainstreame vyzývajú k okamžitému zastaveniu armády, k zastaveniu potláčania protestov a zabíjania nevinných civilistov a odsudzujú počínanie vlády. Paradoxne, v týchto štádiách to nie je armáda, kto útočí. Naopak, tá nevyhnutne zasahuje pri obranných akciách dokonca aj bežných civilistov. Je to však už len otázka šikovnej žurnalistiky podať opačný obraz o realite a neustále tým živiť svoje publikum tak, aby sa vytvorila predstava o démonickej vláde utláčajúcej svoj bezbranný ľud. Vláde danej krajiny nie je daná možnosť a mediálny priestor ubrániť sa vyfabrikovaným klamstvám západných žurnalistov.

Prvé správy o humanitárnej katastrofe a nutnosti vojenského zásahu

Vo väčšine prípadov sú zvolávané mimoriadné  zasadnutia predstaviteľov členských štátov EÚ, OSN či NATO, tak aby sa tejto lživej agende dal punc oficiálnosti. Týmto sú v podstate lži a klamstvá legimitizované a povýšené na úroveň vyfabrikovanej pravdy. Vina sa pripisuje výlučne vláde danej krajiny a ich čelným politickým predstaviteľom. Je im stanovený čas na demisiu a otvorene sa začína hovoriť o bábkovej prechodnej vláde, ktorú určí, ako inak,  západ.

V prípade šikovného blufu, ako tomu bolo v Líbyi alebo Iraku, sa príjme rezolúcia pre vytvorenie bezletovej zóny, ktorá má oficiálne zabrániť zneužívaniu letectva k bombardovaniu civilistov. Zo strany západu už však dochádza k priamemu bombardovaniu strategických cieľov, ktoré nie sú vždy výlučne vojenské. V prípade Líbye to boli strategické uzly alebo rozvody elektriny, vody, nemocnice, univerzity a ministerstvá. Všetko pre demoralizáciu nie len vlády, ale predovšetkým pre zahubenie aj posledných zbytkov odporu ich prívržencov. V Líbyi zahynulo 150.000 nevinných civilistov. Bombardovanie v Líbyi prebieha dodnes, krajina stále nemá byrokratický aparát, absentujú inštitúcie súdnictva a ministerstiev. Krajina je obliehaná  ozbrojenými milíciami, ktoré medzi sebou vedú guerilla boje o územia a na budovách vo vetre smelo vejú čierne zástavy Al-Kájdy. Takýto je obraz dnešnej oslobodenej a demokratickej Líbye.

Je nesmierne dôležité si uvedomiť, že podobné prevraty nie sú spontánne, ale sú dlhodobo a veľmi precízne koordinované zo zahraničia za priamej účasti tajných služieb, ambasád ako aj mimovládnych organizácií. Jedným z hlavných dôvodov, prečo boli mimovládne organizácie v Rusku obmedzené, bol práve netransparentný spôsob ich financovania, ktoré využívajú na nabádanie obyvateľov Ruska k vzburám, nepokojom a civilnej neposlušnosti.

Predpokladá sa, že cez mimovládne organizácie a prozápadné ambasády na Ukrajine je týždenne prefiltrovaných 20 miliónov dolárov, ktoré končia v rukách nacistických hnutí. Poskytované finančné prostriedky navyše slúžia na podplácanie úradníkov, na mzdy aktívnym bojovníkom, vodcom a predovšetkým na verbovanie ľudí z najchudobnejších častí Ukrajiny, ktorí sú autobusmi dovážaní na Námestie slobody v Kyjeve. Podľa dostupných zdrojov, vodca tímu na Kyjevskom námestí dostáva za každého aktívneho bojovníka 200USD na deň a ďalších 500USD, ak má skupina viac ako 10 osôb. Koordinátori dostávajú od 2.000USD denne za predpokladu, že kontrolovaná skupina vykonáva priamy útok proti policajným orgánom a predstaviteľom verejnej správy. Platí tu heslo - čím brutálnejšie, tým lepšie.

Krutou pravdou však ostáva najmä fakt, že protestujúci pri týchto revolúciách, a to bez ohľadu na to, či to mienia úprimne alebo radikálne, sú Washingtonom využívaní ako nevedomé ovce. Aj napriek ich výrokom o nezávislosti od Washingtonu či Moskvy, nevedomky napĺňajú skutočný cieľ revolúcie - destabilizovať a ekonomicky ovládnuť dané geopolitické územie.

Najväčšou iróniou západnej demokracie je fakt, že im absolútne nezáleží na tom, kto bude pre toto ovládnutie použitý. V Líbyi a Sýrii sú vykonávateľmi najradikálnejší džihádisti zastrešovaní  Al-Kájdou, ktorí sa preslávili pojedaním vnútorností svojich obetí. V Ukrajine sú to zase krajne pravicoví extrémisti, ktorí fyzicky napádajú Židov a Rusov. Amerike ale ani Európe to paradoxne neprekáža, pokiaľ bojujú za záujmy západu. Janukovyč s určitosťou nepredstavuje v tomto prípade dobro, avšak stiahnutím ozbrojených síl z Majdanu pre zatiaľ predišiel občianskej vojne a tisíckam ľudských obetí.

Môžeme očakávať podobné dianie aj na Slovensku a v Česku?

Odpoveď je jednoduchá a pre všetkých upokojujúca - nie. Všetky hlavné politické strany v našich krajinách predstavujú handrové bábiky západu. Nedávna plejáda noviel zákonov na Slovensku v prospech US Steel Košice, či plánovaný predaj zvyšných akcií slovenského Telekomu nasvedčuje tomu, že naši politici sú vo svojich rozhodnutiach závislí od želaní ich západných kvestorov. Vo svojej podstate o rovnaký cieľ ide aj na Ukrajine, čo koniec koncov potvrdil v už spomínaný exminister Danylyšin, ktorý pred rokmi získal politický exil v ČR. Ekonomický stav našej krajiny by som prirovnal k prostitútke závislej na heroíne, ktorá je vedome zneužívaná a odkázaná na nové dávky zo západu, ktoré nevyhnutne potrebuje k prežitiu. Jej pasáci však na tomto utrpení zdanlivo profitujú, ona však živorí. Je to bolestivé, je to kruté. To je však reálny stav dnešného Slovenska.

Robert Fico ako jediný politik v ére našej samostatnosti dokázal grandiózne uzmierenie finančných skupín a ich záujmov na Slovensku. Doslova došlo k priateľskému a všeobecne akceptovateľnému prerozdeleniu ekonomického vplyvu najväčších finančných skupín v oblasti hotelierstva, zdravotníctva, energií a v iných významných oblastiach ekonomiky. Šikovným marketingom sa Smeru navyše podarilo prevziať socialistickú resp. ľavicovú rétoriku, s ktorou sa stotožňuje najmä staršie, povedzme provýchodné publikum. Ich reálna politika je však založená na rýdzo prozápadnom, pseudo-kapitalistickom prisluhovačstve. Na Slovensku absentuje reálna sila provýchodnej ľavice, keďže strana Smer je len matrix účelových klamstiev pre sociálne slabšiu populáciu. Tá v konečnom dôsledku predstavuje voličskú základňu najsilnejšej strany na Slovensku. Je to geniálny marketing, založený výlučne na klamstvách o sociálnej politike.

Pokiaľ tento status quo vydrží a budeme naďalej znehodnocovať všetko, čo ešte má akú takú cenu a odpredávať to za bagateľ na západ, pokiaľ nebudeme znárodňovať podniky v zahraničných rukách, pokiaľ budeme vychádzať v ústrety západným 'investorom' v podobe daňových prázdnin, pokiaľ v západných médiách nebudeme vidieť našich prozápadných politikov ako sú uväzňovaní za spreneveru či rozkradnutie krajiny, tak dovtedy budeme mať plnú podporu západu a prevrat podobný tomu na Ukrajine nám nehrozí. Našťastie pre nás, Rusko zatiaľ postráda zahraničnú imperialistickú agendu tak ako USA, ktorá živí jej najväčším priemyselný sektor - zbrojárstvo.

Väčší problém pre Slovensko v tomto smere predstavuje momentálne anti-európsky vedená politika premiérom Orbánom. Ak by v Maďarsku skutočne hrozila efektívna kampaň proti ekonomickým záujmom EÚ alebo USA, jestvovala by reálna hrozba, že by pre destabilizáciu a podkopnutie Orbána boli použité cezhraničné provokácie nacionalistov združenia Jobik.

Supy zo západu krúžia nad zobúdzajúcim sa ruským medveďom, zatiaľ čo sa ukrajinské ovce brodia blatom, nevedomky smerujúc ku kaluži krvi. Sme ešte len na začiatku krvavej cesty.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?