Sýria - Vojna s.r.o.

Autor: Jan Chladek | 12.9.2013 o 9:31 | (upravené 12.9.2013 o 13:00) Karma článku: 11,32 | Prečítané:  2468x

V súčasnosti sa vojny až s hrôzou naháňajúcim spôsobom transformovali na vôľu jednotlivých súkromných spoločností a nabrali tak charakter privátnych dobyvačných ťažení. Politici, sponzorovaní korporáciami, poslušne zastávajú posty hovorcov vojnových štváčov sediacich na CEO pozíciách súkromných spoločností a my, ako diváci, sme mlčky svedkami transformácie vojen na vojny s ručením obmedzeným. Toto ťaženie je synergicky podporované celou mašinériou súkromných mimovládnych organizácií, tzv. non-governmental organisations (NGO) a ich politickými a bezpečnostnými analytikmi, súkromnými médiami, politikmi, predstaviteľmi západných ambasád a v neposlednom rade nami - mlčanlivými ovcami. Potykáme sa s nepredstaviteľnou mocou médií a jej kľúčovým poslaním, ktorým je vytváranie celoplošných nálad, že vojna v Sýrii je tým jediným správnym riešením.

Hlavné periodiká nielen v Izraeli už niekoľko dní obsahujú články o tom, že vojenský útok na Sýriu je neodvratný a nie je otázkou či, ale kedy sa bombardovanie uskutoční. To všetko aj napriek tomu, že vyšetrovanie chemického útoku v Damasku ešte nebolo ukončené. Toľko skloňovaná vojenská intervencia nesie všetky znaky spolčenia sa  súkromných vojenských štváčov, tzv. warmongerov, ktorí vo svojich príspevkoch v médiách ovplyvňujú politické entity buď priamo, alebo svojimi mediálnymi analýzami nedávajú priestor na to, aby politici, a to aj pri ich najlepšej vôli, nepôsobili ako outsideri. Byť totiž politickým outsiderom, ktorý nesúhlasí s väčšinovým názorom západu, znamená dostať nálepku komunistu a nedostať čas potrebný v médiách na obhájenie svojho postoja. Čas v médiách je totiž pre politika to jediné, čo mu v budúcnosti vyhráva „demokratické" voľby, a teda je v jeho záujme, aby stál na tej „správnej" strane.

 

Ten trápny okamih keď sa z konšpirácie časom vykľuje pravda

 

V čase, keď som vo svojich článkoch písal o žoldnierskych oddieloch smrti podporovaných a financovaných spoza hraníc Sýrie, tzv. death-squads, žurnalisti prinášali spravodajstvo len o akýchsi mierumilovných protestujúcich, ktorí boli vraj  brutálnym spôsobom potláčaní sýrskou armádou. Z  tých „mierumilovných" protestujúcich neskôr vzišla dnešná Sýrska Slobodná Armáda, tiež známi ako rebeli. Ani nie rok po týchto správach, reportéri v hlavnom spravodajstve už veľmi otvorene informujú o tom, že v Sýrii po boku tzv. „rebelov" operujú v boji za džihád ozbrojené frakcie Al-Kájdy. Pre mnohých je táto skutočnosť veľmi čerstvá, avšak na tomto prípade vidieť, ako bola publiku vmasírovaná lož, s ktorou sa dokonale stotožnili, a to až do tej miery, že samotná absurdita sa stala mediálnym faktom. Dobrí rebeli bojujú po boku zlých Al-Kájdistov, práve tých, ktorí stoja za útokom 9/11? Samotný divák musí jednoducho dozrieť na vstrebanie skutočnosti, žiaľ veľakrát to trvá aj desaťročie (Irak a jeho zbrane hromadného ničenia). Tak ako dospievajú deti, aj bežný divák mainstreamu musí dospieť na to, aby a priori neoznačoval fakty, ktoré mu neponúkajú médiá za konšpirácie. Proces „dospievania" sa však pre dokonale prepracovanú hru médií vytratil a nič netušiaci diváci sa stávajú obeťami demagógie modernej žurnalistiky.

 

Pred rokom som bol označovaný za konšpirátora, dnes už však každý vie, že Katar a Saudská Arábia posielajú zbrane do Sýrie a že hrdinovia z radov rebelov sú odrazu členmi teroristických odnoží Al-Kájdy, ktorí poľujú na bežných Sýrčanov. Paradoxne vyznieva najmä fakt, že práve proti týmto kriminálnikom vedie USA boj proti terorizmu v Afganistane, Pakistane, Líbyi, Mali a vlastne všade po celom svete. Trvalo viac než rok, kým ľudia „dospeli" a konšpirácie sa pre nich stali dennou realitou Sýrie. Za uplynulých dvanásť mesiacov bolo brutálnym spôsobom zabitých ďalších niekoľko desiatok tisíc civilistov a milióny z nich boli nútení zo Sýrie utiecť. Príliš veľká daň za dospievanie.

 

Sprisahanie proti Sýrii - ako je možné udržať ho v nevedomosti väčšiny tak dlho?

 

Manipulácia médií, no v neposlednom rade aj hlavných predstaviteľov západných krajín - USA, Veľkej Británie a Francúzska je desivá. Spravodajstvo je zaostrené len na démonizáciou samotného Assada a jednotlivé reportáže fakticky postrádajú fundamentálne aspekty poctivej novinárskej práce, predovšetkým poskytnutie priestoru na vyjadrenie sa všetkých zúčastnených strán. Etika žurnalistov je nulová a ich morálka výlučne spriaznená s ideológiou ich chlebodarcov. Správy sú neobjektívne a ich výpovedná hodnota je účelovo koncipovaná tak, aby jej publikum ako stádo čerstvo ostrihaných oviec jednohlasne zabečalo - začnime s „humanitárnym" bombardovaním. Dnešný svet médií je ovládaný nie viac ako šiestimi nadnárodnými korporáciami, ktoré rozhodujú o tom, čo pravda je a čo nie. Odpoveď na otázku, kto stojí v pozadí týchto firiem a prečo médiá jednohlasne volajú po bombardovaní je jednoduchá. Môžeme začať napríklad menami ako Ronald S. Lauder, Paul Julius Freiherr von Reuter, Rupert Murdoch, bratia Warnerovci a ich novodobé produkčné impérium. Len útržok z mien, ktoré majú spoločnú minimálne jednu špecifickú črtu a v závere článku sa dostaneme k tomu, ako ich vlastenectvo kolaboruje s fundamentálnou tézou sýrskeho konfliktu. Ideológia médií je ďalej posilňovaná politickými analytikmi a „nezávislými" mimovládnymi organizáciami, ktoré sú paradoxne sponzorované a dotované ľuďmi, ktorí stoja na čele vojenskej a mediálnej mašinérie, ale aj priemyslu v USA a Izraeli. Títo sú veľakrát označovaní za tzv. government inside the government a sú koordinovaní prostredníctvom neoficiálnych think-tank zoskupení akými je napr. Bilderberg Group. Je to dokonale prepojený kruh vytvárajúci synergiu umocňovania podvedomého vnímania zavádzajúcich a lživých faktov, ktoré sú následne zasievané ako skutočnosť do vedomia diváka s cieľom napĺňať ekonomické ciele stanovené majiteľmi finančných a priemyselných monopolov západu.

 

Médiá, spoločne s celou mašinériou malých či väčších figúrok „odborníkov" vytvárajú enormný tlak nie len na svoje publikum, ale predovšetkým na politikov tak,  aby pranierovanie s proklamovaným názorom bolo takmer neprípustné. Predstavte si situáciu, že by sa prezident Obama, pre okamih ho vnímajme ako naozaj nezávislého politika, ako predstaviteľ vojenskej superveľmoci v čase, keď celý svet hovorí o Sýrii akoby už bola bombardovaná, rozhodol nevykonať to hystericky skloňované bombardovanie.  Týmto nekonaním by sa dostal do roviny outsidera, ktorému nezáleží na názore a blahu väčšiny občanov USA. Väčšiny, ktorá už bola úspešne infikovaná vytvorenou pravdou o démonovi Assadovi a jeho zverstvách v médiách. Veď predsa všetci okrem inšpektorov OSN, ktorí boli na mieste činu, už majú jasno v tom, že daný chemický útok vykonal prezident Assad.

 

Celý mainstream, politickí analytici a mimovládne organizácie totiž informujú  o prebiehajúcej vojenskej operácii. Niektoré správy dokonca informujú o zahraničných vojenských oddieloch, ktoré boli nasadené priamo na území Sýrie, alebo sú organizované na hraniciach so Sýriou. Paradoxne, zahraničné vojenské oddiely boli v Sýrii prítomné už od samotného počiatku nepokojov, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Americká armáda by svojou eventuálnou nečinnosťou čelila zahraničnej diskutabilite svojho vojenského potenciálu a Obama, by stratil svoju doterajšiu výhodu nekompromisného vyjednávača. Psychologická stratégia nadnárodných  korporácií pri budovaní verejnej pro-vojenskej eufórii je zdanlivo veľmi účinná aj vo vytváraní tlaku na politikov, ktorí chtiac či nechtiac nedokážu otvorene prejaviť svoj nesúhlas.

 

Je vojenská intervencia západu tým správnym riešením?

 

Prirovnávať tento konflikt ku Kosovu z roku 1999 by bolo prinajmenšom smiešne. Geopolitika sa od tých čias zmenila a ekonomické väzby jednotlivých štátov sú neporovnateľné, najmä z pohľadu surovinovej závislosti EÚ na Rusku. Alkoholika Jeľcina, ktorý bol v tých časoch účelovo dosadený západom, vystriedal veľmi šikovný a nekompromisný Putin, ktorý hrá so svojimi kartami veľmi zaujímavú hru. Tými istými kartami tiež bráni záujmy ruských korporácií v danom regióne bez vtiahnutia Ruska do priameho vojenského konfliktu s USA. Ruská Federácia sa v Tartuse stále teší prístupu ku teplému Stredozemnému moru. V Sýrii podľa odhadov žije niekoľko tisíc rodín ruského pôvodu a ruská munícia patrí k neoddeliteľnej súčasti sýrskej armády. Rusko v posledných desaťročiach investovalo do dlhodobých projektov, ktoré sa týkajú, akoby inak, ťažby a transferu fosílnych palív cez územie Sýrie. Bráni tak priamo či nepriamo záujmy ruského giganta Gaspromu a valčík strategických záujmov pokračuje na veľmi tenkom ľade. Situácia sa svojím scenárom skôr podobá kubánskej kríze, ktorá pred desaťročiami len o chlp unikla svetovej nukleárnej katastrofe.

 

Americká a európska ekonomika sú na pokraji zrútenia a kapitalizmus, z ktorého ostáva pravdivá snáď už len poučka vo vysokoškolských skriptách, dokázal,  že bez priamych zásahov štátu je neschopný konkurovať novému geopolitickému prostrediu z východu. Na to, aby pomyselný „kapitalizmus" dokázal čeliť rýchlo rozvíjajúcim sa  ekonomikám Ruska a Číny a udržal vplyv západných finančných magnátov, nemá na výber a bráni sa konštantným útokom na vyvstávajúce konkurenčné tendencie priamo ohrozujúce korporátne záujmy dolára. To, čo útočí na Sýriu, nie je demokracia a jej humánnosť, ale tvrdý a nekompromisný „kapitalizmus", alebo inými slovami, arogantné vykorisťovanie zemí tretieho sveta a ich nerastného bohatstva. Krízou vyhladované rozpočty eura a dolára musia urgentne zasahovať tak, aby nestratili svoje postavenie a ako nám už veľakrát história dokázala, vojna patrila vždy k najefektívnejším prostriedkom ako z chaosu vytvoriť nie len dopyt, ale aj pomyselný poriadok.

 

Na to, aby si najmä dolár zachoval svoj vplyv, je nesmierne dôležité, či snáď kľúčové, aby bola vo svete zachovaná hegemónia, tzv. petromeny. To je dosiahnuteľné len za predpokladu, že sa väčšina obchodov s uhľovodíkmi bude aj naďalej realizovať v  dolároch a pod drobnohľadom amerických bánk. Absolútne fiktívna hodnota dolára a jeho celková finančná moc je priamo závislá od objemu obchodu s fosílnymi palivami, čo predstavuje kľúčový aspekt pre americkú ekonomiku. Čína a Rusko sú v tomto smere neželanou konkurenciou a ich investície na Blízkom východe, no najmä na africkom kontinente v niektorých prípadoch stabilitu dolára a eura už priamo ohrozili. Aj preto na danom kontinente budeme bohužiaľ aj naďalej svedkami ďalších vojenských konfliktov pod záštitou humanitárnych intervencií (viď „humanitárny" zásah Francúzska v Mali). Nedávne náleziská plynu v Stredozemnom mori a spoločný projekt s Iránom spojený s transferom a reexportom plynu z ťažobných polí South Pars v Iráne priamym plynovodom do EÚ Sýriu postavil nekompromisne na odstrel.

 

Málo známym je fakt, že vojna v Sýrii prebieha už tretí rok, a to za priamej účasti zahraničných vlád, vojsk a teraz už aj oficiálneho vyzbrojovania západnými demokraciami. Táto vojna nikdy neniesla známky občianskej, tak ako sa nám to médiá pokúšajú naznačiť. Časom sa dokonca pretransformovala skôr na genocídu vykonávanú žoldniermi z okolitých krajín Blízkeho východu. Tento konflikt bol od počiatku vyzbrojený a koordinovaný USA, Veľkou Britániou, Francúzskom a Izraelom, avšak ako divadelné bábky boli použití stážisti z absolutistických monarchií - Saudskej Arábie a Kataru. Budem sa opakovať, ale je nepredstaviteľné, aby Saudská Arábia a Katar už v roku 2010 exportovali zbrane a posielali žoldnierske vojská do Sýrie bez požehnania a vedomia USA a Izraela. Pre porovnanie, je to tak nelogické, ako keby sa Slovenská republika z vlastnej vôle rozhodla pred rokmi vyzbrojiť povstanie oranžovej revolúcie na Ukrajine s vyhlásením nášho ministerstva zahraničných vecí, že ukrajinská vláda potláča demonštrácie neprimeraným spôsobom a Slovensko so svojimi obyvateľmi pokladajú pomoc ukrajinskému ľudu za slovanskú povinnosť.

 

Čo živí tzv. „občiansku vojnu" v Sýrii a čo by ju dokázalo zastaviť?

 

Ľudia sa vôbec nezamýšľajú nad kľúčovou otázkou, čo daný konflikt živí a čo by ho dokázalo eventuálne zastaviť. Stretnutia „Priateľov Sýrie" pripomínajú skôr grotesku ako ponuku alternatívnych riešení. Saudská Arábia a Katar, hlavní protagonisti „Priateľov Sýrie", do tejto vojny investovali odhadom 3 až 5 miliárd petrodolarov, a to nie len v podobe zbraní a vojenského vybavenia, ale najmä ľudských životov sfanatizovaných žoldnierskych džihádistov, ktorí sú verbovaní z celého Blízkeho východu a sú médiami vykresľovaní ako „rebeli". Tento konflikt mal občiansky charakter snáď len prvé tri týždne na prelome rokov 2010/11, avšak brutalita a nezlučiteľná náboženská fanatickosť žoldnierských kriminálnikov takmer okamžite stratila podporu civilného obyvateľstva. Podpora prezidenta Assada je momentálne vyššia ako tomu bolo pred rokom 2011 a je to zapríčinené nehumánnosťou a brutalitou, akou žoldnierske vojská, oficiálne podporované západom, obsadzujú jednotlivé územia. Ich pracovným nástrojom je výlučne brutalita, exemplárne popravy a zastrašovanie civilistov, ktorí sa ich ideológii nepodvolia. Práve tieto dobre vyzbrojené gangy kriminálnych živlov, vyfiltrované extrémistickými úvahami Islamu a napojené na teroristické hnutia (Al Nusra, Al-Kájda, Brigade of Islam a pod.) sú v médiách opisované ako bojovníci za slobodu.

 

Dvaja vysokoškolskí profesori mi pred časom napísali nesúhlasný email, že daná situácia vyeskalovala a je živená náboženským násilím a nezhodami presne tak, ako je tomu v Iraku. Žoldnieri, ktorí sa podieľajú na genocíde sýrskeho ľudu však postrádajú čo by len náznak  vnímania základných hodnôt Islamu, nehovoriac o atribútoch  slobody v demokratických spoločnostiach. Rezolútne odmietam názor, že tento konflikt má niečo spoločné s náboženskými nezhodami. Tie sú účelovo vytvárané, aby živili a oslabovali krajinu z vnútra a učinili ju tak geopoliticky bezmocnou. Žoldnieri sú do Sýrie dovážaní vo veľkých skupinách, ideologicky sfanatizovaní kazateľmi wahábizmu s úmyslom boja vo svätej vojne, tzv. džihád, ktorej cieľom je  vytvorenie islamského kalifátu. Sýriu by takýto krok vrátil späť do doby kamennej tak, ako sa to nedávno stalo aj v Líbyi. Finančná podpora Saudskej Arábie a Kataru s tichým požehnaním západných demokracií a Izraela, týmto žoldnierom umožňuje neustále pokračovať v genocíde sýrskeho ľudu. Pokiaľ sa tento tok peňazí nepreruší a pokiaľ sa nezastaví nelegálne financovanie Saudskej Arábie a Kataru, táto vojna bude pokračovať a bude čoraz častejšie zasahovať aj mimo územia samotnej Sýrie.

 

Prílev žoldnierov do Sýrie sa ráta v desiatkach tisíc jednotlivcov,  a to najmä z krajín ako Čečensko, Afganistan, Saudská Arábia, Egypt, Líbya, Tunisko, Irak a pod. Odhaduje sa, že podiel zahraničných žoldnierov vo vojskách „rebelov" je viac než 75%, ich výplata činí 150-400 USD mesačne a prevažná časť z nich do Sýrie preniká cez hranicu s Tureckom, na území ktorého je prítomný nukleárny arzenál USA. Sfanatizovaní „rebeli" sú do Turecka transportovaní pod štatútom utečencov a dočasne umiestňovaní v oficiálnych utečeneckých táboroch do ktorých je zamedzený prístup nie len novinárom, ale aj tureckým ozbrojeným a poriadkovým silám. V týchto táboroch prebieha výcvik a následný transfer cez turecko-sýrsku hranicu.

 

Naozaj plánuje USA len „limitovaný" vzdušný útok?

 

Kocky sú hodené. Sýrska armáda v posledných týždňoch a pod rúškom tmy evakuuje svoje doterajšie veliteľské pozície a pripravuje sa na bombardovanie. Niekoľko desiatok tisíc raketových hlavíc zo Sýrie je nasmerovaných na Izrael, jordánska hranica je už zaplnená „žoldákmi", ktorí sú pripravení fyzicky obsadzovať Tomahawkmi zbombardované oblasti. Spoločne s nimi sú zoradené aj špeciálne jednotky „civilných kontraktorov" z USA, teda bývalých členov špeciálnych jednotiek armády USA, v súčasnosti pracujúcich pre súkromné bezpečnostné spoločnosti ako napr. predošle dobre známa Blackwater. Prekvapivo, úmrtia týchto "civilných kontraktorov" nie sú vykazované medzi oficiálnymi štatistikami vojenských úmrtí USA, nakoľko nepodliehajú priamemu veleniu vlády a ani NATO. Vo vyhláseniach vlády USA sú označovaní ako zahraniční poradcovia, civilní kontraktori alebo koordinátori vojsk rebelov. V skutočnosti sa jedná o doslova súkromné armády, ktoré sa za vojnové zločiny nezodpovedajú ani vojenským súdom. Ťažko teda prijať útechu, že pôjde len o pár dňový vzdušný útok. Takto smerovaný útok by nesplnil ani jeden zo strategických cieľov zosadenia, či dlhodobého oslabenia Assadovho vplyvu v krajine.

 

Primárnou úlohou leteckých, tzv. kinetických útokov zo vzduchu, je oslabenie defenzívnych schopností brániacej sa sýrskej armády s následným implantovaním zahraničných žoldnierskych vojsk, najmä do útrob kľúčových miest. Absencia regulárnych armád NATO, teda USA či Francúzska, ešte neznamená, že nepôjde aj o pozemné vojenské operácie. Práve naopak.

 

Sýrska armáda bola v posledných mesiacoch veľmi úspešná v potláčaní teroristických frakcií žoldnierov a nekompromisne ich eliminovala z ich doteraz okupovaných území. Inkriminovaný chemický útok v Damasku sa uskutočnil v čase, keď sýrska armáda zahájila doposiaľ jednu z najväčších ofenzívnych vojenských akcií „Shield of Damascus", pri ktorej sa jej podarilo len v samotnom Damasku zneškodniť 750 teroristov a niekoľko tisíc z nich smrteľne zraniť. Jedinou záchranou takto zdecimovaných zahraničných žoldnierov by bola letecká ofenzíva a bombami „vydláždený" vstup, najmä do hlavného mesta Damasku. Posledné mesiace ukázali, že sýrska armáda dokáže dlhodobo a veľmi efektívne eliminovať akýkoľvek náznak vojenských manévrov „žoldákov" a obrániť bezpečný  perimeter veľkých miest. Miliardy dolárov saudských a katarských monarchov sa tak utápajú v krvi zdecimovaných „žoldáckych" oddielov smrti bez akejkoľvek vízie na odstránenie Assadovho vplyvu.

 

Niet pochýb, že najgeniálnejšou myšlienkou takto vedenej vojny z pohľadu USA a EÚ je fakt, že neriskujú takmer žiadne straty na životoch vojakov z armád NATO. Počty zabitých žoldnierov, alebo „súkromných kontraktorov" v oficiálnych štatistikách „killed in action" nenájdete. Občania EÚ a USA tak ani len netušia o už trojročnej priamej ofenzíve v Sýrii, ktorej sú jej vlády neoddeliteľnou súčasťou. V správach nepočuť o padlých amerických vojakoch, nepočuť o zostrelených stíhačkách francúzskeho letectva. Vojna v Sýrii nevyvoláva žiadne protesty rodín vojakov zabitých v boji a väčšiny sa teda akoby netýka. Je to geniálny recept vedenia vojen, avšak vôbec nie inovátorský, keďže poslednýkrát bol predstavený pri zosadení Kadáfiho v Líbyi. Ľudia aj naďalej pokojne sledujú prebiehajúce boje v Sýrii, akoby priebežne dostávali výsledky futbalového zápasu. Je to dokonalý brainwash, ktorý vytvára hustý dym, zakrývajúci priamu a cielenú brutalitu západných tieňových vlád USA, Veľkej Británie, Izraela a Francúzska proti sýrskemu ľudu.

 

Ak pôjde o útok, jeho hlavným cieľom bude penetrácia a následná infiltrácia kľúčových miest zahraničnými „žoldákmi", s úmyslom zneškodnenia vojenských a komunikačných centrál Assadovej vlády, čo by zapríčinilo nemožnosť koordinácie defenzívy sýrskej armády.

 

Komu hrá tento vojenský scenár v Sýrii najviac do karát?

 

Z geopolitického pohľadu je táto situácia prínosom najmä pre Izrael. V súvislosti so sýrskym konfliktom o Izraeli temer nepočuť. V predošlých týždňoch spravodajstvo akosi pozabudlo aj na Palestínu, ktorá bola v posledných dňoch pravidelne ostreľovaná a izraelské vojská radikálne zasiahli v utečeneckých „kempoch", v niektorých oblastiach sa bombardovalo aj zo vzduchu. Za účasti mediálneho hluku zo Sýrie, svet zabudol na Palestínu a Izrael pokračuje v napĺňaní svojho cieľa o Svätej zemi. Karta Iránu a jeho nukleárnych zbraní je v tomto kontexte používaná už desaťročia a palestínska genocída je tým mediálne absolútne prehliadaná. Aj z tohto dôvodu bude Izrael otázku sýrskych a iránskych zbraní hromadného ničenia živiť aj naďalej a globálne médiá, ktoré sú temer výlučne pro-izraelské, budú pokračovať vo svojom procese fabrikovania „faktov".

 

Najväčším paradoxom v sýrskom konflikte sú Izraelom podporovaní džihadistickí žoldáci. Paradoxne vyznieva najmä fakt, že žoldnieri z Blízkeho východu, ktorí prichádzajú do Sýrie bojovať vo „svätej vojne", nebojujú proti Izraelu (tak, ako tomu bolo od nepamäti), ale proti samotným Sýrčanom. Džihadom opojení žoldnieri mali od začiatku konfliktu podporu izraelského režimu. Sýrske vojská, ktorým sa podarí zahnať unikajúce skupiny žoldákov smerom k hraniciam s Izraelom, sa dostávajú pod okamžitú paľbu izraelskej armády. Žoldnierom je dokonca umožnený vstup cez hraničné blokády až na územie Izraela. Vnútorným rozkladom Sýrie, ako aj následnou implantáciou „bábkovej" vlády, by Izrael nadobudol politickú výhodu v regióne a upevnil tak svoje ťaženie v rozširovaní svojho geopolitického a územného vplyvu.

 

Nedávny vojenský prevrat v Egypte a zosadenie prezidenta Mórsiho však tomuto ťaženiu vôbec nezahral do karát a pre duo USA a Izrael predstavuje veľký úder pod pás. Mnohé indície totiž naznačujú, že Moslimské bratstvo je výtvorom tajných služieb spomínaných veľmocí. Izrael tak stratil svoj priamy politický vplyv v Egypte, ktorý jednoznačne stojí proti intervencii v Sýrii, čím Izrael prišiel nielen o politického spojenca, no najmä o bezpečnú hranicu na juhu.

 

Je možné vojenskú intervenciu proti Sýrii zastaviť?

 

Systém fungovania terajšej vojensky ladenej korporátnej mašinérie USA je natoľko dokonalý, že hore uvádzané informácie sú pre väčšinu obyvateľov EÚ a USA neznáme. Veľa ľudí tieto fakty pokladá za fikcie, alebo konšpirácie, keďže médiá vytesňujú informácie nekompatibilné s cieľmi, ktoré boli popísané v úvode tohto článku. Autori stojaci za vojenským ťažením urobia všetko pre naplnenie svojich cieľov. Ten je možné dosiahnuť buď konštantným zachovávaním chaosu v krajine, tzv. mediálnou „občianskou vojnou", alebo totálnou porážkou Assadovho vplyvu a dosadenia bábkovej pro-západnej vlády. Akékoľvek iné riešenia sú pre západ a Izrael neprijateľné.

 

Z vojen sa stali spoločnosti s ručením obmedzeným a občan je len akýmsi nedobrovoľným divákom, bezmocným členom publika, ktorý sa na celé to zverstvo díva bez možnosti pripomienkovať štatistiky nevinných obetí.

 

Na záver

 

Týmto článkom by som rád motivoval všetkých správcov a adminov alternatívnych spravodajských stránok, novinárskych portálov a mierových hnutí, aby prestali byť rozdrobení a prestali s kopaním jamôčiek na svojom vlastnom pieskovisku. Práve rozdrobenosť hrá do karát západnej vojenskej mašinérii, ktorej je mainstream hlavným protagonistom. Prestaňte súperiť v trápnych štatistikách čítanosti článkov. Naopak, začnite spolu komunikovať a šíriť spoločné výzvy pre vaše publiká v SR a ČR tak, aby alternatívne spravodajstvo konečne začalo predstavovať protipól mainstreamu a nebolo ho možné sfúknuť zo stola len ako akúsi konšpiráciu. Rozdrobenosť je to, čo tento monopol lží a klamstiev necháva prosperovať a neustále víťaziť.

 

Začnite medzi sebou komunikovať a nastavte si svoj systém spolupráce na báze win-win cieľov. Spolupráca je to, čo v dlhodobom meradle zúročí aj terajšie snaženie alternatívcov, ktoré však vo veľa prípadoch končí frustráciou z neschopnosti, či skôr nemožnosti zastaviť našich politikov pri rozkrádaní, korupcii, manipulácii s údajmi, nehovoriac o vojnách!

 

Veľa ľudí sa v dnešnej dobe topí v pocite bezmocnosti čokoľvek v tomto bezpráví zmeniť. O vojne v Sýrii bolo rozhodnuté už niekoľko rokov dozadu a ľudia v jej pozadí spravia všetko pre to, aby svoj cieľ dosiahli všetkými možnými prostriedkami, počínajúc klamstvami, končiac vraždením detí. Tento proces je nezastaviteľný a bude pokračovať či už s priamou leteckou ofenzívou, alebo bez nej. Pre dobrých ľudí však nikdy nie je neskoro začať spoločne pracovať na projektoch, výzvach a kampaniach a smerovať ich mladému publiku tak, aby nasledujúca generácia politikov nedospievala na klamstvách a konšpiráciách mainstreamu. Pripomínam, že rozdrobenosť a absencia spolupráce medzi jednotlivými bunkami alternatívcov je to, čo tento fiktívny systém demokracie a slobody slova drží pri živote.

 

Teraz je to Sýria. Nečakajte, kým to bude Slovensko alebo Česká republika!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?