Sýria – mediálne klamstvá a vraždenie podporované Západom

Autor: Jan Chladek | 19.3.2012 o 15:54 | (upravené 24.3.2012 o 10:06) Karma článku: 15,15 | Prečítané:  4495x

Absolútna demagógia svetových médií gigantických rozmerov o tom čo sa v Sýrii v skutočnosti deje, o zverstvách v Líbyi, a o tom, čo sa deje v Iráne. Západom dotované vyzbrojovanie a dovoz teroristických živlov do Sýrie za účelom vytvárania absolútneho chaosu. Poľovanie týchto hyen na bezbranných civilistov prostredníctvom „death squads" a cielené vytváranie chaosu za účelom poukazovania na humanitárnu katastrofu. Špeciálne jednotky Francúzska, UK a USA prítomné v Sýrii už od polovice roku 2011. „Arabská jar" naozaj prínosom, či len zvučný názov absolútnej fikcie Západu? Fakty, dôkazy a určite článok, ktorý vám otvorí oči.  

Je tomu presne rok , čo sa v médiách objavila prvá vzbura líbyjského ľudu proti svojmu vodcovi Muamarovi Kadáfimu. Až po siedmich mesiacoch intenzívneho bombardovania NATO, počas ktorého bolo vykonaných skoro 30.000 náletov, zahynulo viac než 150.000 civilistov, západné vlády prehlásili hlavnú ofenzívu za ukončenú a krajinu konečne slobodnú spod nadvlády tyrana Kadáfiho. V najvyspelejšej krajine Afriky, ktorej životný štandard bol zrovnateľný s tým v Európe, bola zničená celá infraštruktúra, priemysel, poľnohospodárstvo a celkovo sa krajina momentálne nachádza na úrovni doby kamennej. Stál teda boj za slobodu, spustošená krajina a tisícky životov naozaj za to? Je ´oslobodzovací´ proces v Sýrii, ktorý je na vlas podobný tomu čo sa odohralo v Líbyi, naozaj prínosom pre krajinu a kto v skutočnosti stoji a má záujem na týchto prevratoch?

Odkiaľ sa v samotných počiatkoch arabských ´revolúcií´ berú v rukách mierumilovných protestujúcich najmodernejšie strelné zbrane?

To, čo sa v týchto dňoch odohráva v Sýrii, je skoro na vlas podobné tomu, čo sa pred rokom odohralo v perle severnej Afrike, Líbyi. V prvom rade, je veľmi zarážajúci fakt, že Sýrska armáda je nútená brázdiť mestami v tankoch, nakoľko ozbrojenci, v médiách proklamovaní za mierumilovných protestujúcich, sú tak dobre vyzbrojení, že disponujú samopalmi UZI, proti pancierovými strelami Milan, ako aj odstreľovacími puškami, ktoré sú štandardnou výbavou vojsk NATO, a teda sú schopní zničiť aj obrnené vozidlá. (video) Nie je podozrivý fakt, že v krajine sa zrazu objaví celá munícia západných armád a pritom sa proklamuje, že vo väčšine prípadov sa strieľa do neozbrojených civilistov, ktorí sú však miestami vyzbrojení lepšie ako väčšina armád východnej Európy? Paradoxom však ostáva najmä fakt, že ‘oslobodenecká armáda’ pozostáva z bojovníkov doslova privezených z Libanonu, Afganistanu, Čečenska ako aj z Líbye. Sú preskupovaní a koordinovaní zo susedných pohraničných pásiem Sýrie, a to hlavne z Libanonu a z Turecka.

Sýria, krajina ktorá z pohľadu etník patrí historicky k najtolerantnejším spomedzi všetkých arabských krajín by nebola siahla po vojenskej sile, ak by protesty prezentované v médiách ako mierumilovné, nevyhrotili situáciu tak, že nasadenie vojenských oddielov bolo nevyhnutné. Som presvedčený, že podobný scenár vyeskaloval situáciu aj v líbyjskom meste Benghazi, kde na základe reportáží vo svetových médiách rezonoval fakt, že Líbya proti vzbure mierumilovného obyvateľstva použila letectvo. Tvrdenie, že líbyjský vodca na potlačenie vzbury proti civilistom použil letectvo bolo preukázateľne vyvrátené ruskými špionážnymi satelitmi ako aj očitými svedkami. Väčšina svetových odborníkov je logicky názoru, že krajiny s tak vyspelou civilizáciou ako Líbya alebo Sýria by neboli siahli k použitiu armádnych oddielov, ak by ich okolnosti k tomu vyložene neprinútili.

Začína to embargom

Pod pojmom embargo rozumieme kompletné alebo čiastočné obmedzenie obchodu danej krajiny za účelom jej izolovania. Bežný človek by teda nadobudol presvedčenie, že v prípade humanitárnej katastrofy sa západné demokracie budú snažiť o zamedzenie dovozu zbraní do krajiny, nakoľko následná kontrola ich distribúcie môže byť z dlhodobého hľadiska a v konečnom dôsledku použitá proti nim, a teda že dovoz a vývoz zbraní v takto napätej situácii bude taxatívne a bez akýchkoľvek kompromisov blokovaný zložkami NATO. V skutočnosti však ale závisí, na ktorej strane barikády stojíte, nakoľko novodobé embargá sú implementované hlavne za účelom oslabenia strany, ktorú si NATO určí ako svojho nepriateľa, teda v prípade Líbye to bol Muammar Kadáfi pozn. s vtedajšou podporou viac než 85% líbyjského obyvateľstva a v prípade Sýrie ide o prezidenta Assada, ktorý má aj v týchto dňoch väčšinovú podporu domáceho obyvateľstva a ním vysielané vojská sú vnímane ako oslobodenecké, tobôž nie vojská plieniace nevinných civilistov. Video poukazuje, ako embargá v novodobom svete fungujú. (video) Paradoxne, o legitimizácii toho, čo je povolené počas embarga do krajiny doviesť rozhoduje vojenské velenie NATO, a nie diplomati resp. civilní zástupcovia demokraticky zvolených predstaviteľov členských štátov. Zvláštne, hlavne ak sa zamyslíte nad tým, že spojenecké vojská hlásajú oslobodzovanie a nie rozpútavanie násilia a ‘oslobodeneckí bojovníci’ či ‘freedom fighters’ sú zberbou plieniacich a vraždiacich netvorov. Nie som si veľmi istý ako by sa napr. polícia na Slovensku dokázala vysporiadať so strelnými zbraňami vyzbrojeným oddielom 300 člennej družiny v niektorej z našich rómskych osád.

Pokračuje to rozpútaním vnútorného nepokoja

V každej spoločnosti existuje časť obyvateľstva, ktorá je nespokojná s danou ekonomickou či politickou situáciou v krajine. V Líbyi to podľa niektorých zdrojov bolo 5-15% obyvateľstva, v Sýrii sa hovorí o 10.000 obyvateľoch žijúcich hlavne na hraniciach s Tureckom (pozn. na Slovensku je s danou politickou či ekonomickou situáciou nespokojných 70 percent ľudí). Väčšinou sa jedná o militantné skupiny obyvateľov, ktorí sú dlhodobo vo vojnách či vojnových nepokojoch, tak ako sme tomu svedkami v Afganistane pri tzv. mudžahedýnoch. Takto nepohodlné obyvateľstvo je následne zmobilizované, doplnené o ďalších mnoho ozbrojencov z podobných oblastí, no hlavne etník. Následne sú ako celok koordinovaní, cvičení a samozrejme dotovaní z tajných fondov západných vlád. Spoza hraníc sa doslova importujú vyzbrojení, relatívne dobre trénovaní ozbrojenci, často krát z poloteroristických zoskupení, ktorí zdanlivo nemajú jasný cieľ v tom, čo chcú v krajine z dlhodobého hľadiska dosiahnuť a ich ciele sú skôr plieniaceho charakteru založeného na absolútnom terore predovšetkým za účelom vlastného obohatenia. Nakoľko sú to militantné skupiny mužov, ich ‘oslobodzovanie’ je spájané so znásilňovaním, rabovaním, mučením a ako sme toho boli svedkami v Líbyi, rovnako aj genocídou. Kroky ozbrojených skupín sú koordinované zahraničnými špeciálnymi vojskami prevažne z UK, Francúzska, no predovšetkým tajnými službami USA a Izraela. Týmto spôsobom sú straty na životoch na strane NATO minimalizované, čo nevzbudzuje nevôľu domáceho obyvateľstva západných krajín, no hlavne je možné držať obdobné vojenské akcie pod rúškom tmy a prostredníctvom médií filtrovať mienkutvornosť západných civilizácií na báze brain-washing efektu. Primárnym cieľom takto organizovaných oddielov je vyvolanie absolútnej anarchie a chaosu v krajine, z konečného hľadiska vnútornej fragmentácie s následnou demoláciou politického a ekonomického systému. Takto oslabené krajiny sú veľmi jednoduchou no hlavne politicky legitímnou obeťou vojenskej intervencie NATO za účelom implantovania svojich pro-západných stúpencov, ktorí ako tomu bolo v prípade Líbye či Jemenu, predstavujú len bábky v rukách Francúzska, UK a USA. Aj napriek tomu, že média v Líbyi prehlasovali povstalcov za osloboditeľov a vykresľovali ich ako dobyvateľov prinášajúcich slobodu, v skutočnosti však len obsadzovali už zbombardované územia, alebo časti zdemolovaných miest, kde najväčší odpor im kládol snáď len morský vánok. Zdôrazňujem, že bez leteckej intervencie NATO by takéto dobytie krajiny nebolo za žiadnych okolností možné, nakoľko taktická vyspelosť týchto ozbrojencov je aj napriek ich vyzbrojeniu žalostne nízka. Aj preto sú v Sýrii už v tejto chvíli prítomné armády Francúzska a USA, pretože vzdušná podpora povstalcov nebola legitimizovaná rezolúciou NATO.

Momentálne v Sýrii fungujú tzv. death squads pozostávajúce z či už to zo samotných jednotiek západných armád, alebo jednotlivcov rôznych arabských etník, ktorých jedinou úlohou je vykonávanie absolútneho chaosu, tak ako tomu bolo v prípade vpádu ‘freedom fighters’ do Tripolisu. S obdobnou taktikou ma USA dlhoročné skúsenosti hlavne v Južnej Amerike a preto s určitosťou sú tieto formy ovplyvňovania momentálne využívané aj v Sýrii. (článok) To, čo sa odohrávalo v Tripolise asi najlepšie vystihuje spoveď francúzskeho žurnalistu, ktorý bol očitým svedkom vpádu vojsk z Kataru, poloteroristickych zložiek z východu Líbye, ako aj dovezených bojovníkov z okolitých afrických krajín. Koordinácia týchto zložiek bola pod plnou kontrolou zahraničných armád Francúzska, UK ako aj USA s podporou špionážnych lietadiel Predator.

Ponúkam doslovný preklad rozhovoru francúzskeho žurnalistu Thierryho Meyssana, ktorý bol prítomný v Tripolise na počiatku vpádu ozbrojencov a bombardovania NATO (stanica IRRB 2.9.2011). Thierry pôsobí ako francúzsky spisovateľ, žurnalista a je prezidentom a zakladateľom siete Voltaire Network. Bol svedkom toho, ako na základe tajného signálu, ktorý bol sprostredkovaný prostredníctvom mešít v stanovenom čase, boli v Tripolise aktivované spiace bunky ozbrojencov, ktoré od daného okamihu začali plieniť a vytvárať absolútny chaos v meste. Toto je až nápadne podobné tomu čoho sme svedkami v Sýrii. Paralelne s tým bolo praktizované bombardovanie Tripolisu prevažne francúzskymi bombardérmi a americkými bezpilotnými lietadlami Predator. Bombardovanie v neskoršej fáze nešetrilo ani husto obývané oblasti Tripolisu. Bombardovali sa civilné objekty a to bez rozdielu na to, či sa jednalo o školy, nemocnice alebo strategické rozvody sieťových odvetví. Vpád ozbrojencov bol priamo koordinovaný velením NATO, avšak stretávali sa už len s minimalnym odporom práve vďaka zdrvujúcemu bombardovaniu. Tohto vpádu sa priamo zúčastnila aj armáda Kataru, ktorá tvorila prevažnú časť ozbrojencov – viac než tisíc z nich padlo v prvotnej fáze boja o Tripolis. Špeciálne jednotky USA, UK, Francúzska ako aj Talianska sa taktiež zúčastnili ofenzívy. To aké zverstvá sa odohrali v Líbyi počas ‘oslobodzovania’ je možné priblížiť aj videami, avšak kvôli neuveriteľnej krutosti ich nepripájam.

Toto svedectvo je jasným dôkazom toho že oslobodenie by nemalo absolútne žiadnu šancu bez podpory západných armád s ich priamou vojenskou účasťou. Obdobné svedectvá sú jednoznačným dôkazom toho, že došlo k zásadnému porušeniu UNSC 1973, na základe ktorej bola vytvorená rezolúcia resp. poskytnutý mandát na vytvorenie bezletovej zóny v Líbyi za účelom ochrany civilného obyvateľstva. Táto však za žiadnych okolností neoprávnila členské krajiny NATO ku vedeniu vojny, alebo poskytnutia logistiky, nehovoriac o vyzbrojení rebelov tzv. 'freedom fighters', či nasadeniu armád tretích štátov proti Kadáfiho vojskám. Jedná sa o bezprecedentné porušenie všetkých medzinárodných dohôd ako aj absolútne podkopanie kredibility NATO.

Skutočnosť, akou agresiou a bezohľadnosťou takéto oddiely ozbrojencov pustošia civilné oblasti, ktoré sa vyhli bombardovaniu, je nepredstaviteľné, a teda použitie armády tak ako je tomu momentálne v Sýrii je zo strany prezidenta Assada jednoducho nevyhnutné (video). To, čo sa momentálne odohráva v Sýrii je veľmi podobné tomu čo predchádzalo prvotnému útoku na Tripolis, a to najmä vyvolanie absolútneho chaosu vo väčších mestách, preskupenie, vedenie misie typu ‘search and destroy’ objektov alebo civilistov sympatizujúcich s daným politickým systémov v krajine, zastrašovanie a potláčanie akéhokoľvek náznaku vzbury hlavne u mladých mužov, ktorí v Líbyi boli a stále sú v stovkách, miestami tisíckach väznení a mučení v provizórnych väzniciach s katastrofálnym zaobchádzaním. V sýrskom meste Homs nastala temer na vlas podobná situácia s menšími rozdielmi, čo do rozsahu celkových akcii ‘oslobodeneckých hyen’. Ich ostreľovači doslova poľujú na bežných civilistov bez rozdielu na to, či sú to ženy alebo deti. Mestá absolútne vyplienené, domy zničené a vyrabované, ľudia sa boja o holé životy. Na základe viacerých očitých svedkov drvivá väčšina ľudí dúfa v to, aby Sýrska armáda dorazila čím skôr do miest okupovaných ostreľovačmi, obsadila strechy budov a zahnala povstalcov do okrajových oblastí. Toto je reálny fakt – žiadna fikcia!! Média však prinášajú úplný opak toho, čo sa v skutočnosti v týchto mestách odohráva a poukazujú na masové zabíjanie civilistov, ktoré je živené snahou západu destabilizovať krajinu.

Správy hlavných spravodajských médií poukazujúce na brutalitu sýrskej armády sú absolútne zdemagogizované. Sýrska armáda paradoxne oslobodzuje a vykonáva nevyhnutné zásahy tak, aby ochránila zraniteľné obyvateľstvo pred hyenami dotovanými a podporovanými západnými armádami. Dôkazom toho je fakt, že pred dvoma týždňami bolo zadržaných 13 vojakov francúzskej légie v meste Homs, predošlý týždeň to už bola celá francúzska jednotka pozostávajúca zo 120 vojakov! (článok) Je trošku zarážajúce nájsť v suverénnej krajine armádne zložky iného štátu ako koordinujú povstalcov, ktorí poľujú na bezbranných civilistov a útočia na armádu suverénnej krajiny bez súhlasu NATO, bez politického konsenzu civilných predstaviteľov francúzskej vlády. Tieto obete sú následne v CNN ukazované ako dôsledok vpádu vojsk prezidenta Assada – znie to ako fikcia, bohužiaľ svedectvá, no hlavne fakty hovoria o absolútnej realite. Na mieste je otázka, ako by bolo poukazované na skutočnosť, keby sa medzi protestujúcimi na Wall Street v USA, alebo Champs Élisées vo Francúzsku objavilo 50 príslušníkov vojenských jednotiek napr. Ruska či Iránu, ktorí by prišli podporiť a vyzbrojiť protestujúcich nespokojných s politickým alebo ekonomickým smerovaním krajiny?

Určite väčšina z vás dokáže apelovať na to, že v médiách a na Internete kolujú videá, na ktorých muži oblečení do vojenských uniforiem strieľajú na civilistov, zadržiavajú ich, či do nich kopú. Nezamýšľali ste sa ale nad tým, že zadržaní a ´zúbožení ľudia´, ktorých zadržali vojaci sýrskej armády sú práve tie hyeny, ktoré posledných pár hodín masakrovali a ostreľovali všetko živé naokolo? Nezamýšľali ste sa nad tým, že vo videách nikdy a za žiadnych okolností nebolo zreteľné a jasne ukázane, kto do civilistov v skutočnosti strieľa? (video 1 - video 2) Absolútne demagogizujúce sú pár sekundové videá ukazujúce horiace budovy, rozstrieľaných civilistov, horiace autá. Tých pár sekúnd videí stačí na to, aby to ovplyvnilo mienku miliónov ľudí na západe pozerajúcich hlavný blok spravodajstva, vyfiltrovalo z nich všetku ľudskosť a stotožnilo sa s čelným útokom NATO ktorého dôsledky sú nepredstaviteľné.

Ako legitimizovať vojensky útok na suverénnu krajinu, ak nejestvuje rezolúcia ktorá by ho podporila?

V Iraku to boli zbrane hromadného ničenia, ktoré sa nikdy nenašli. V Líbyi to bolo bombardovanie civilného obyvateľstva, ktoré ruská armáda a jej špionážne satelity rezolútne popreli. V Iráne to je nukleárny program a cielené vraždenie civilných výskumných vedcov tajnými službami západu, ktoré priznal vo svojom rozhovore Pod Lampou aj Rastislav Káčer. (článok)

V Sýrii sa zatiaľ nepodarilo nájsť dobrý dôvod na to, aby bol vojenský zásah zo strany NATO legitímny. Už dva krát bolo použite veto zo strany Ruska a Číny, ktoré sú presvedčené, že riešenie daného problému zabíjania civilistov, ironicky živeného západnými mocnosťami, je nutné vyriešiť mierovou cestou a vyjednávaním.

Jedinou cestou západných vlád, ako v danom stave poukazovať na nutnosť vojenského útoku je dokonalé a neoblomné informovanie prostredníctvom médií o tom, aké zverstvá sa páchajú na civilistoch. Budem sa znovu opakovať, ale tieto sú v 90% prípadov páchané ozbrojencami vyzbrojenými čelnými členmi NATO, vybavení ich zbraňami, satelitnými telefónmi s kompletnou logistikou ich bezpilotných lietadiel Predator. Ako sú obdobné videá manipulované, ako sú používané fikcie na dotvorenie situácie asi najlepšie vystihuje nasledujúce video. (video)

V prípade Líbye bolo v tomto štádiu vývoja rezolúciou NATO schválené ničivé bombardovanie vojenských cieľov. V skutočnosti sa však ničili fabriky, rozvody elektriny, plynu a vody, základná infraštruktúra, nemocnice, úrady, ministerstvá. Ešte pred samotnou fázou náletov boli infiltrovanými špiónmi implantované navádzacie zariadenia do domov a budov osôb, u ktorých sa predpokladalo, že za žiadnych okolností neprejdú na stranu povstalcov a následne boli všetky zničené. Líbya, ktorá bola svojou vyspelosťou ďaleko za strednou a východnou Európou, základné práva a to hlavne žien boli v porovnaní  so Saudskou Arábiou doslova o generáciu napred, sa po ´oslobodení´ zmieta v katastrofálnych pomeroch. Väčšina krajiny je kontrolovaná ozbrojenými skupinami militantov, ktorí vo väčšine miest a regiónov bojujú medzi sebou. Rok od ‘revolúcie’ v Líbyi niet ani náznak po fungovaní stabilnej vlády, v krajine absentuje právny systém a základné zložky polície či armády. Krajina s najvyspelejším zdravotníctvom v Afrike je momentálne odkázaná na import pojazdných poľných nemocničných stanov z okolitých afrických krajín, aby dokázala poskytnúť základnú zdravotnú starostlivosť na stoloch umierajúcim civilistom. Každý región Líbye sa momentálne spravuje na základe svojich nepísaných zákonov – zákonov zbraní a násilia, nezmyselným mučením, znásilňovaním a genocídou.

V médiách veľmi hmlisto rezonujú náznaky pravdivých informácií o etnických čistkách Líbyjskej populácie čiernej pleti prevažne z okolia mesta Tawargha. Presne tam aj pravdivosť týchto ohavností končí. Jej rozmer je doslova genocídny. Bolo popravených či inak zmrzačených viac než 3.000 ľudí čiernej pleti a to zdôrazňujem – po ukončení hlavnej ofenzívy NATO. Neoficiálne zdroje hovoria o desiatkach tisíc zmrzačených ľudí čiernej pleti. Všetko čiastočne legitimizované západným svetom, organizácie ako Červený Kríž mlčia. Je toto vysnené oslobodenie aj v Sýrii? (článok - video)

V Sýrii je situácia pre NATO o to komplikovanejšia, že rezolúcia už dva krát po sebe neprešla. Trend v intervenciách sa momentálne javí byť taký, že ak to jednoducho neprejde rezolúciou Bezpečnostnej Rady OSN, tak sa spojí kvórum podobne zmýšľajúcich štátov západného sveta a vyhlásia, že legitimizujú povstalcov, pomenujú ich bojovníkmi za slobodu, vyzbroja ich a bezprecedentne a bez opory akéhokoľvek medzinárodného právneho modulu vytvoria bypass všetkých právnych noriem a odoberú legitimitu jestvujúcemu politickému systému s jediným cieľom, t.j. rozvrátiť krajinu vojensky za použitia všetkých dostupných možnosti násilia. Všetky tieto snahy sú tlmočené svetovými médiami a ich doslova lživým spravodajstvom opierajúc sa o reportáže pár jednotlivých reportérov, ktorí spadajú pod úplnú kontrolu vojsk NATO, no najmä tajných služieb a ich reportáže sú pred samotným odvysielaním schvaľované veliteľstvom strategického plánovania NATO. Tento fakt je overiteľný prostredníctvom WikiLeaks. Paradoxne, všetky videá, ktoré poukazovali na lživé spravodajstvo BBC alebo CNN z čias leteckej ofenzívy v Líbyi boli za záhadných okolností stiahnuté alebo zablokované a veľa serverov je nefunkčných. (video 1 - video 2)

Tak prečo Sýria – aký je dôvod rozvrátiť túto krajinu?

V Sýrii neexistuje žiadna vzbura národa, tak ako ju opisujú médiá. Všetky priame útoky sú hraničného charakteru, nakoľko ozbrojenci sú koordinovaní prevažne z Jordánska a na pohraničných územiach s Tureckom. Všetky tieto snahy sú koordinované francúzskymi, americkými a izraelskými ozbrojenými zložkami. Dôkazom toho je, že pár dní dozadu bolo zadržaných viac než 120 vojakov francúzskej légie, ktorí doposiaľ nedokázali vysvetliť, prečo sa nachádzali v plnej zbroji na území suverénneho štátu Sýrie. Paradoxne, WikiLeaks poskytla priame dôkazy a záznamy o tom, že zahraničné vojská v Sýrií pôsobia už od polovice roka 2011. (článok)

V krajine neexistuje zdanlivo žiadna politická alebo opozičná snaha ísť do krajnosti a pripustiť absolútnu demoláciu krajiny tak, ako sme toho svedkami v dnešných dňoch v meste Homs. Ich hlavnou zbraňou sú ostreľovači, ktorí sú preskupení v tzv. oddieloch smrti, ostreľujúc tak všetko živé čo sa na uliciach pohne, vytvárajúc chaos, no zároveň tak tlmia všetky náznaky vzbury civilistov, ktorí majú tendenciu mestá buď opustiť, alebo sa ukrývať na ich periférii, nechávajúc tak svoje obydlia napospas rabovaniu a absolútnej demolácii. Tento obraz je následne filtrovaný médiami do západného sveta na vytváranie dojmu, že v krajine je humanitárna katastrofa vyžadujúca si intervenciu zahraničných vojsk, nakoľko mestami brázdia tanky, ktoré bohužiaľ – a to zdôrazňujem – nemajú inú možnosť, ako sa brániť, pričom niekedy streľbou usmrtia aj civilistov. Podotýkam však, že ich podiel na tomto masakri je podľa odhadu maximálne 10%. (video)

Sýria predstavuje len medzistupienok pre hlavný cieľ Západu

Je nesporné, že v regióne je eminentný záujem o docielenie roztrieštenia krajín, ktoré predstavujú hrozbu pre politiku, zvlášť pre vplyv Izraela a USA v regióne.  Bez akýchkoľvek pochýb k takýmto krajinám patrí aj Irán. Aj napriek jeho začierňovaniu, Irán predstavuje krajinu dlhé roky odolávajúcu vojenským a teroristickým provokáciám USA v jeho pohraničných oblastiach aj vo vnútrozemí. Tvrdenia ,popredných odborníkov' v diskusnej relácii Pod Lampou, ktorí vykresľovali Irán ako démonickú krajinu, sú absolútne lživé a arogantným spôsobom odvádzajú pozornosť od už prebiehajúceho hyenizmu, ktorý bohužiaľ núti Irán  brániť sa.

Brookings Institute v roku 2009 vypracoval rozsiahlu analýzu ako napadnúť Irán s názvom „Which Path to Persia?" Samotný Brooking Institute je nepriamym zoskupením gigantických globálnych korporácií, ako je napr. Carnegie, Rockefeller, Ford, Goldman Sachs, Carlyle Group a pod. Ich odporúčania sú pre vládu USA vnímané ako kompas jej novodobej zahraničnej politiky resp. politiky korporativizmu, ktorej sme svedkami aj na Slovensku (kauza Gorila). Analýza „Which Path to Persia?" je pre Obamovu garnitúru pokladaná za návod, ako konfrontovať Irán na získanie medzinárodnej legitimity pre prípadný vojenský útok. Poskytuje detailnú schému ako destabilizovať Irán pravidelnými provokáciami, poukazuje na nutnosť izolácie prostredníctvom embárg vedúc tak k odôvodnenej eskalácii a potenciálnej  vojenskej invázii. Čiastočne sa tieto plány už napĺňajú. Tvrdenia o nukleárnych  zbraniach v rukách Iránu a ich eventuálne zneužitie táto štúdia rezolútne popiera. Ako veľmi dobrý príklad možno uviesť chemické zbrane, ktorými Irán disponuje už desaťročia. Tieto sú pod prísnym dohľadom špeciálnych jednotiek vyspelej a veľmi sofistikovanej iránskej armády a existuje len minimálne, ak vôbec nejaké riziko, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k ich zneužitiu.  Analýza však spomína kritický fakt a reálny dôvod, prečo je v prípade USA nutné použiť všetky dostupné prostriedky na to, aby Irán nukleárne zbrane nenadobudol. Budem sa opakovať, ale hrozba ich použitia, tak ako to tvrdili páni „experti" v relácii Pod Lampou, to s  určitosťou nie je.

Prečo je pre USA nevyhnutné zabrániť Iránu vlastniť nukleárne zbrane?

V prípade, ak by Irán nukleárne zbrane nadobudol, USA by boli nútení uznať iránsku národnú suverenitu a jej cezhraničné záujmy v regióne. Amerika by tak stratila svoju výhodu vytvárania gigantického nátlaku na Irán práve vďaka stále prítomnej možnosti zaútočiť v ktoromkoľvek okamihu na Irán vojensky, alebo inak ohrozovať jeho spojencov. Iránu by tak muselo byť umožnené presadzovať svoje záujmy, ako aj záujmy svojich spojencov, a to najmä Sýrie a Palestíny - nehovoriac o Číne, čo by drasticky oslabilo ani nie tak stabilitu, na ktorú sa stále poukazuje, ale skôr hegemóniu USA a jeho kľúčového spojenca  - Izrael. Takýto vplyv cudzieho národa je však v príkrom rozpore s hlavným bodom zahraničnej politiky USA a jej enormnej armády, ktorým po desaťročia pretrváva potláčanie každého náznaku narastajúceho geopolitického vplyvu cudzieho národa a použitie všetkých dostupných prostriedkov na jeho potlačenie, teroristických nevynímajúc.

Sýria ako kľúčový spojenec Iránu, je po Líbyi bohužiaľ už druhá, ktorá okúsila trpkosť hyenizmu západného ponímania demokracie. Je možné, že konflikt je mienený na zvyšovanie napätia do neúnosných intencií pre Irán, nakoľko jeho predstavitelia viackrát poukázali na neodvratnú obranu svojho spojenca v prípade, že sa dostane do priameho vojenského útoku. V ostatných týždňoch sa do tejto hry zapojili aj superveľmoci Čína a Rusko. Vladimír Putin viackrát poukázal na skutočnosť, že vyvstávajúce napätie v Sýrii približuje svet k hrozbe tretej svetovej vojny. Nedávna montáž špičkových ruských obranných systémov S-300 vo všetkých významných vojenských základniach Sýrie napovedá, že obranu svojich záujmov v Sýrii si Rusko mieni skalopevne brániť. Napokon, slová novozvoleného prezidenta Ruskej federácie, či skôr jeho varovania týkajúce sa tretej svetovej vojny je nutné vziať smrteľne vážne.

Momentálne nie je možné Irán napadnúť čelne a snahy poukazovať na humanitárnu katastrofu v Sýrii neumožnili vzniku rezolúcie, ktorá by frontálny útok pod zámienkou obrany civilistov legitimovala. Pre dosiahnutie svojho cieľa v regióne sa Západ rozhodol pre boj na viacerých frontoch, jednak démonizáciou Iránu a jeho vývoja nukleárnych zbraní, jeho provokáciou bombovými útokmi a nepokojmi v rámci krajiny (zabíjanie vedcov a civilistov tajnými službami, nevysvetlené výbuchy vo vojenských objektoch, pokusy o revolúcie), podporou poloteroristických zoskupení v rámci Iránu prostredníctvom tajných služieb, provokáciou a oslabením Iránu prostredníctvom útoku na jeho odvekého spojenca v regióne - Sýrie, na obyvateľov ktorého poľujú teroristické živly ako na prašivých psov.

Otázka,  či bude Irán napadnutý vojensky, je podľa môjho názoru irelevantná, alebo lepšie povedané, už zodpovedaná. Irán sa už nepochybne nachádza v iregulárnej vojne so Západom. Vo svete však prebieha prezidentský rok a preto politici dodržiavajú maximálnu zdržanlivosť s možným poukazovaním na ďalší vojnový konflikt. Sýria sa zmieta vo vojnovom konflikte zapríčinenom poprednými predstaviteľmi NATO, avšak je len medzistupienkom pre hlavný cieľ Západu, ktorým je Irán. Tak ako stále, aj v tomto prípade sú obeťami najmä bezbranní civilisti, ktorí sú ponechaní napospas nevýslovnej krutosti vojen, bezohľadnosti korporativizmu a obludných mediálnych klamstiev, ktorých rozmery ľudstvo doposiaľ ešte nikdy predtým nezažilo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?