Irán - Ide západu naozaj o nukleárne zbrane?

Autor: Jan Chladek | 8.3.2012 o 14:41 | (upravené 8.3.2012 o 15:26) Karma článku: 7,57 | Prečítané:  599x

Média po celom svete sú zahltené nezmyslami  o padajúcich ekonomikách v Európe a USA a pod rúškom tejto tragikomédie sa plánuje, a myslím, že už aj bolo učinené finálne rozhodnutie o invázii 70 miliónového národa na opačnom konci sveta. Reč je o Iráne.

Médiami momentálne rezonujú krátke a veľmi hmlisté podozrenia IAEA (International Atomic Energy Agency) o naliehavej situácii v Iráne. Preukazujúcou skutočnosťou je,  že Irán je už na sklonku svojich možností vyvíjať nukleárne zbrane. Táto agenda je nápadne podobná tomu, čo sa pred 10 rokmi odohralo v Iraku, kde na základe počítačových vizualizácií o výrobných centrách zbraní hromadného ničenia bolo rezolúciou rozhodnuté o invázii, po ktorej bola v Iraku implantovaná forma demokracie a krajina bola uvedená do chaosu v ktorom zdanlivo účelovo zotrváva až do dnes, oslabená vnútornými katastrofickými problémami. Takúto ‚slobodu‘ si však 100.000 irackých civilistov, ktorí zahynuli iba počas samostatných leteckých náletov, nebude mať možnosť užiť, nehovoriac o dekádach úmoru, hlavne pre tehotné ženy a malé deti z rozkladajúceho sa ochudobneného uránu z bômb, ktoré boli v tisíckach zhadzované na obývané oblasti veľkých miest a vidieka.

Na situáciu v Iráne je potrebné nazerať z ‚vtáčej‘ perspektívy, nakoľko je veľmi klamlivé sa domnievať, že sa naozaj jedná o ich nukleárny program, či o Irán ako taký – ak aj áno, tak táto agenda je empiricky sekundárna, nakoľko pravdepodobnosť že by Irán v budúcnosti využil nukleárne zbrane ofenzívne je minimálna. Obamova garnitúra v samotných počiatkoch vytvárala dojem ucelenej predstavy nadväzovania a utužovania diplomatických vzťahov s krajinami s dlhodobo uloženými embargami tak, ako tomu bolo v prípade Pyongjangu. Je absurdné sa domnievať, že prezident USA Barack Obama je tvorcom politiky a zadávateľom cieľov jednak vnútornej, o to viac zahraničnej politiky USA. Bez pochýb je Obama finálnym produktom troch žijúcich veličín histórie USA zastrešujúcich konglomerát novodobého globálneho imperializmu diktovaného nimi kontrolovanými nadnárodnými inštitúciami akými je bez pochýb IMF (International Monetary Fund). Obamovými kvestormi sú David Rockefeller, George Soros a v neposlednom rade Zbigniew Brzezinski. Predovšetkým posledný menovaný Brzezinsky je svetu relatívne neznámy, avšak momentálna politika USA je dominantne ovplyvnená jeho myšlienkou ‚The New World Order‘. Je to človek s enormným vplyvom doma i v zahraničí, prednášajúci svetovým korporátnym gigantom v syndikáte Chatham House o predstavách novodobej politiky a globálneho vplyvu USA. Rovnako sa netají tým, že v dnešnom svete je jednoduchšie milión ľudí zabiť ako ich kontrolovať a prioritným zámerom USA je geopoliticky ovládnuť región od Egypta až po východné hranice Indie.

Z pohľadu Brzezinského existujú štyri svetové veľmoci, a to Čína, Rusko, India, a samozrejme USA. Na prvý pohľad sa môže zdať absurdné, že v týchto predstavách nie je zahrnutá EÚ, avšak únia ako taká nemá svoj vlastný obranný aparát, a teda v očiach USA predstavuje len ekonomického a strategického partnera. Priepastné rozdiely ekonomiky, ale aj zahraničných záujmov jednotlivých členov EÚ emitujú nerealizovateľné predstavy vo vytvorení jednotnej armády a daná snaha je potláčaná aj stálymi členmi NATO, ktorá zastrešuje vojenskú obranu územia EÚ. Vyvolenými partnermi USA spomedzi EÚ sú hlavne Nemecko ako aj Francúzsko, ktoré až do dnešných dní prejavujú vehementný vplyv za hranicami svojich ekonomík.

Snaha destabilizovať Irán tu existuje už od samotných počiatkov Bushovej administratívy a to aj napriek tomu, že sa Brzezinsky v roku 2007 vyjadril, že nechce napadnúť Irán a v krajnom prípade je dokonca pripravený zostreliť izraelskú stíhačku, ktorá by nálet vykonala. Na mieste je otázka prečo. Po skúsenostiach s Afganistanom a Irakom je Irán, ako aj Pakistan obrovské teritórium, ktoré by bolo veľmi komplikované dostať pod kontrolu a možno aj tu je na mieste Brzezinskeho vyrozumenie, že je jednoduchšie milión ľudí zabiť ako ich systematicky koordinovať.

Snahou Obamovej garnitúry je dlhotrvajúca destabilizácia vnútornej správy Iránu a Pakistanu. Už od roku 2005 prebiehajú pravidelné bombardovania pohraničných území Pakistanu, ktorých hlavným cieľom je poníženie čelných predstaviteľov krajiny a zároveň poukázanie na ich neschopnosť zabrániť USA zasahovaniu do ich suverenity. Samozrejme, všetky tieto útoky vykonávané na mierumilovné obyvateľstvo a ich následné bombardovanie bezpilotnými lietadlami Predator sú vykonávané za jediným účelom – vyvolať vnútornú vzburu a chaos, ktoré by za externej pomoci tajných služieb dokázali vyústiť do občianskej vojny. Toto snaženie je momentálne viditeľné v Sýrii a úspešne bolo praktizované v Líbyi.

Protesty a vzbury v oboch krajinách sa pravidelne opakujú a hoci neboli medializované, neustále vyvierajú na povrch v menšej či väčšej miere. Sú známe hlavne pod názvom ‚Zelená revolúcia‘. Cez neustálu podporu CIA/Mosadu a cez nimi dotovanú organizáciu Džudula, sú podporované masakre a atentáty ako napr. v Balučistane, kde bol spáchaný atentát na 30-60 čelných predstaviteľov revolučných vojsk. Brian Ross z ABC News v roku 2007 potvrdil, že Džudula je na výplatnej listine CIA. Paradoxne na viacerých záznamoch uverejnených ruskou televíznou stanicou RT, davy ‚zelenej revolúcie‘ neskandujú protištátne či protivládne heslá, ale o to paradoxnejšie vyznievajúce slogany o smrti Ruska a Číny.

Tak teda o čo v Iráne a Pakistane vlastne ide? Účelom Obamovej politiky na rozdiel od Busha až do dnes nikdy nebolo ísť do priameho ozbrojeného konfliktu s Pakistanom alebo Iránom. Jej primárnou snahou bola vnútorná destabilizácia s následnou eskaláciou proti spomínaným veľmociam - Rusku a Číne. Mediálne sa proklamuje hlavne taxatívny problém IAEA vývoja nukleárneho programu Iránu. V skutočnosti však ide o geopolitické, no o to viac ekonomické oklieštenie čínskej rozpínavosti a stále väčšieho vplyvu v regióne a na africkom kontinente (‚humanitárny‘ konflikt v Darfúre – až 7% ropného dovozu Číny pochádza z danej oblasti – nedávne nasadenie 100 špeciálnych jednotiek USA na potlačenie vzbury).

Primárnym svárom Číny a USA je morský prístav Gwadar nachádzajúci sa 460 km od hlavného mesta Pakistanu, Karachi a približne 70 km od hraníc s Iránom. Svetu nie veľmi známy prístav, avšak s o to väčšou strategickou regionálnou hodnotou, keďže až 40% všetkých svetových ropných tankerov každoročne prepláva daným prístavom. Výstavba prístavu, ako aj samotná správa bola inaugurovaná Čínou v roku 2007. Ba čo viac, Čína aj naďalej prejavuje záujem o výstavbu svojej námornej základne v blízkosti Gwadaru, ako aj ďalšej vojenskej účasti v pohraničných pásmach Pakistanu s Iránom. Snahou Číny je vybudovanie ropovodu z daného prístavu vyúsťujúceho až do provincie Xianjiang, ktorý by jednak uľahčil transport ropy z arabských/afrických krajín, ale najmä sa tak vyhol vojnovým lodiam v prípade väčšieho vojnového konfliktu v regióne. Samozrejme, že ropovod je plánovaný aj cez územie Iránu a pripisuje sa mu prioritný politický záujem Číny, ktorý je ďalej podporovaný spoločnými medzištátnymi projektmi ako napr. vývoj nových stíhacích lietadiel, medzištátne diaľnice a železnice, investície v energetike a pod.

Pakistan je historicky k Číne veľmi priateľský a preto otvorená agresia spoza hraníc je nemožná bez intervencie Číny. Na druhej strane v Iráne je veľa minoritných skupín obyvateľstva: Kurdi, Arabi (Arabistan – územie veľmi bohaté na ropu), Azerbajdžanci, Turkméni a obyvatelia Balučistanu. Eventuálna destabilizácia geografického územia Pakistanu alebo Iránu by tak znemožnila dostavbu ropovodu bez použitia zdĺhavej vojenskej ofenzívy. Samotnou destabilizáciou by sa zabránilo regionálnemu vplyvu Číny a jej neustálemu smädu po rope, a teda globálnej rozpínavosti. Rozdelenie a vnútorný chaos krajiny tak ako sme tomu svedkami v Iraku (tri geografické celky kontrolované Kurdmi, Šítmi a Sunitmi) je účelovo koncipované tak, že Irak je ako celok vnútorne destabilizovaný a tým sa potláča akýkoľvek náznak zahraničného vplyvu krajiny bez potreby nákladnej vojenskej prítomnosti v krajine. V správach je možno emotívne vidieť ako vybuchujú autá naložené trhavinami, paradoxne daný stav je hlavne pre USA vyhovujúci, nakoľko to odpútava pozornosť od amerického 38.000 kontingentu, ktorý aj naďalej ostáva strážiť ropné polia na juhu krajiny. Obamova garnitúra sa snaží presne o to isté vo vyvstávajúcom konflikte s Pakistanom a Iránom. Snahou je teda zničiť spojencov a obchodných partnerov Číny v oblasti, docieliť tak čínsku závislosť na rope výlučne od Ruska, oklieštiť a lepšie kontrolovať Čínu v regióne a zabrániť jej politickému a ekonomickému vplyvu, ktorý má tendenciu sa rozpínať smerom na východ až k Afrike. Už ako som spomínal, tieto snahy sú praktizované počas poslednej dekády rokov prostredníctvom neregulárnej vojny a nekontrolovateľného bombardovania za účelom provokácie a vnútornej destabilizácie. Sekundárnym cieľom v neskorých fázach vojny v Afganistane bolo zahnanie Talibanských bojovníkov na územie Pakistanu, kde pod zámienkou ich dolapenia USA podniká neustále bombové nálety nerešpektujúc tak suverénne územie Pakistanu. Paradoxne tieto bombové nálety sú legitimizované v médiách ako protiteroristické ťaženie aliancie. V nedávnom nálete USA bola dokonca napadnutá vojenská základňa Pakistanu s 12 mŕtvymi vojakmi na Pakistanskej strane.

Znovu sa dostávame do absolútnej demagógie svetových médií, kde pod fádnymi faktami o nukleárnych programoch sa zastiera skutočný dôvod vojenskej intervencie. Žijeme v 21. storočí, kde sa ľudia zjavne prestali pýtať samých seba, prečo sa nezhody medzi národmi neriešia diplomatickými cestami. Niekoľko žiadostí zo strany iránskeho prezidenta bolo jednoducho odignorovaných a znovu sa rozhoduje o životoch desiatok miliónov za okrúhlym stolom NATO vychádzajúc z nezmyslov svetových médií ako CNN. Pritom obohacovanie rádioaktívneho materiálu pre výrobu zbraní hromadného ničenia si vyžaduje úplne odlišné postupy v porovnaní s využívaním jadrového paliva pre mierové účely. Zjavne však absentuje politická vôľa transparentne preukázať podložené fakty vzťahujúce sa k danej problematike.

Len pre lepšie dokreslenie situácie vzťahujúcej sa k obohacovaniu jadrového paliva si dovolím použiť pár faktov z obdobného projektu v USA spred 50 rokov. Počas vývoja nukleárnej bomby v USA bolo do programu nasadených a priamo začlenených 70.000 ľudí z rôznych profesií, vďaka tomuto programu vzniklo samostatné mesto a na obohacovanie rádioaktívneho materiálu a bola postavená, v tom čase, najväčšia budova na svete. Myslím, že aj napriek technologickému pokroku dnešnej doby by bolo temer nemožné ponechať obdobné aktivity pod rúškom tmy, keď že aj na území Iránu či Pakistanu sú prítomné bunky tajných služieb západu, ktoré by s chirurgickou presnosťou dokázali obdobný projekt lokalizovať, nehovoriac o družiciach, ktoré sú schopné zachytiť nepatrné množstvá radiácie niekoľko sto kilometrov nad zemským povrchom.

Mám v Iráne dlhoročného kamaráta, ktorý spoločne so svojou rodinou podniká v Teheráne. Venuje sa svojej firme, ktorá prosperuje a je druhou generáciou obchodníkov, ktorí si založili svoje úsilie na etických a morálnych princípoch, plánujú pre svoje deti budúcnosť, v ktorej vojna nemá miesto. Môj druhý priateľ bol nútený celú svoju rodinu presťahovať do Anglicka a tvrdí že všetci ktorí majú možnosť z Iránu utiecť, tak v dnešných dňoch aj konajú, nakoľko vojna je v regióne citeľná na každom kroku. Zdanlivý odchod americkej armády z Iraku tiež neveští nič dobré, keď že ich vojaci sú v prípade konfliktu najzraniteľnejší práve na plochom území irackých nížin. Teda, nejedná sa o prvé ukazovatele potvrdzujúce spomínané domnienky príprav na vojnu?

Z celého srdca verím, že sa nič z toho, čo som hore spomenul nikdy neudeje a modlím sa za všetkých nevinných civilistov. Paradoxne, na druhej strane som spomínal ľudí, ktorí boli ocenení Nobelovými cenami za mier, práve tých ktorí sú schopní pristúpiť na demoláciu civilizácií a byť ovládaní oligarchami bažiacimi po čoraz väčšej kontrole svetových trhov nehľadiac na skazu a utrpenie, ktorú po sebe zanechajú. Viem, že ani Američania nie sú zlí, nakoľko som s nimi niekoľko dlhých rokov žil a pracoval. To, čo do nich ale prevteľujú korporácie a média je absolútny hyenizmus a filtrácia hláv na globálnej úrovni, ktorá bola v šialených rozmeroch otestovaná a mala svoju premiéru v Líbyi – zjavne tento proces pokračuje ďalej vykonštruovanými historkami o atentátoch na území USA na Saudských veľvyslancov, nukleárnych programoch, náhodné explózie armádnych konvojov a podobných nezmysloch. Koľko ďalších miliónov ľudí bude musieť trpieť, kým sa tieto nepravdy dostanú na svetlo sveta a ľudia si konečne uvedomia, že dokážeme spolunažívať bez rozdielu na to, či sme kresťania alebo moslimovia, bieli či čierni? Nemôžem pokojne spávať, keď si uvedomím, že sú decimované ľudské životy, budúcnosť mladých ľudí a starcov leží na rozhodnutí pár ľudí oblečených v sakách za okrúhlymi stolmi, tehotné ženy vrhajúce svoje deti do vákua civilizácie postrádajúcu akékoľvek ľudské hodnoty. Myslím, že je dosť neskoro, keď sa po tom, čo je celá Líbya na kolenách, po uliciach sa ešte stále strieľa a reálne prebieha novodobá genocída objaví článok v SME o nadštandardných pomeroch v akých sa tam za Kadáfiho žilo. Písal som o tom dávno pred tým, ako bol dobitý Tripolis, no životy 100.000 civilistov to už nevráti a nevráti to ani hodnotu života, akú tam doposiaľ ľudia mali.

Tí z vás, ktorí začnete odsudzovať moslimov tak, prosím, pred tým cestujte a spoznávajte moslimský svet v ich pôvodných krajinách. Neposudzujte ľudí podľa minorít žijúcich v EÚ alebo v sprofanovaných turistických centrách vychýrených destinácií. Sú to subkultúry prispôsobujúce sa podnetom alebo prostrediu, v ktorom bojujú o prežitie, často krát na okrajoch spoločnosti. Choďte a spoznávajte kultúry resp. to, čo z nich ostalo v ich domovských krajinách. Krajiny a ľudia, ktorí boli a snáď ešte ostali priateľskí a srdeční. Čo sa s ich ľudskými hodnotami udeje v prípade, že si začnú byť vedomí toho, že ‚západ‘ rozhoduje o tom, či im zbombarduje školy a nemocnice?  Či im z kohútikov potečie voda, po stlačení vypínača sa rozsvieti žiarovka, alebo v zimných mesiacoch budú mať čím kúriť? Zo psychologického efektu hovoríme o nepredstaviteľných skazách, a preto keď sa vyjadrujete k pojmu vojna, tak prosím vážte svoje slová, pretože katalytické procesy, ktoré vojna zapríčiňuje so psychickým stavom jednotlivcov, sú pre novodobého človeka rozhýčkaného konzumným spôsobom života nepredstaviteľné, a preto apelácie na demokracie, slobody a podobné nezmysly... prosím ušetrite ma toho.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?